Schopnosť efektívne fungovať aj v zóne nepohodlných debát (ZOUD, Zone of Uncomfortable Debate) odlišuje efektívne manažérske tímy od toho zvyšku.
Ešte nikdy nebolo také potrebné, aby sa manažérske tímy odvážili do zóny nepohodlných debát (ZOUD) – toho ťažko definovateľného procesu, ktorý nám bráni spochybňovať veci, ktoré sú v biznise našimi východiskami a ktorým pevne veríme.
Väčšina vrcholových manažérov nie je najspokojnejšia so svojím manažérskym tímom. Zdá sa im byť konfliktný, niekedy sa v ňom politikárči a prihrieva vlastná polievočka, niekedy silnejší a hlasnejší členovia hrajú prím, niekedy je príliš kontrolujúci – alebo nekontroluje vôbec. A preto býva skutočná práca v takomto tíme často drinou.
Vývoj situácie v biznise za posledných pár rokov stavia firmy a organizácie pred zmenené podmienky. Musia sa robiť ťažké rozhodnutia, kedy, kde, ako, čo a ako hlboko redukovať a orezávať, aby sme zachovali efektívnosť a súčasne aby sme nepoškodili našu schopnosť prežiť v radikálne zmenenom finančnom prostredí. K tomu sa pridružuje potreba pozicionovať sa v dynamickom prostredí vysoko premenlivých zákazníckych preferencií, vylepšovať alebo opúšťať zastaralé procesy a praktiky a robiť rozhodnutia o nových príležitostiach, ktoré sú však spojené s novými – a často povážlivými – rizikami.
Presne v takomto prostredí potrebujú riadiace tímy schopnosť spochybniť a skúmať samotné základy ich vnímania biznisu ako takého, aby dokázali nachádzať nové možnosti. To si však vyžaduje klásť otázky, ktoré spadajú do ZOUD – zóny nepohodlných debát. Nepohodlných preto, že sa riskuje vysoká emocionalita na všetkých stranách, ale aj preto, že je ťažké povedať, nakoľko správny bude výsledok, ku ktorému sa tím dopracuje. V takejto atmosfére sa rozpútavajú nevraživosť, mocenské boje, zosmiešňovanie, odsúvanie alebo hocijaké iné manipulatívne taktizovanie.
V rámci cranfieldskeho programu vysokovýkonných biznis tímov sa zisťovali reakcie manažérov na dve otázky: čo stojí v ceste produktívnej diskusii na ťažké témy a ako sa dá táto diskusia napriek tomu zvládnuť, keď tím musí urobiť neisté, ale životne dôležité rozhodnutie.
Ako najčastejšie prekážky pri debate v zóne ZOUD manažéri uvádzajú:
- nedostatočne poznanie názorov a záujmov ostatných členov manažérskeho tímu
- neschopnosť ostatných členov diskutovať o ťažkých otázkach
- strach z nekontrolovaných emócií
- predpoklad, že keď sa idete pýtať, potrebujete mať aspoň náznak odpovede už premyslený
- predpojatosť k istému druhu odpovede
- strach z prekvapení
- nedostatočná dôvera v kvalitný a produktívny výsledok debaty.
A ako postupovať pri debatách v zóne ZOUD?
- Pripraviť proces, miesto i ľudí na debatu. Dať účastníkom diskusie čas na prípravu, rotovať vedenie porád, podporovať ochotu ostatných klásť nepríjemné otázky tým, že sa sami zmeníme na „diablovho advokáta“, vyčleniť na debaty dostatočný čas a nájsť si priestor, ktorý je iný od obvyklého priestoru pre porady a dostatočne príjemný aj pre problematické diskusie (vizualizácia, možnosť pohybu po priestore, možnosť rozídenia sa a dočasnej „izolácie“ a pod.).
- Naučiť tím, že ZOUD patrí do jeho hlavných kompetencií. Treba tímu jasne ukázať, prečo je dôležité venovať sa nepríjemným debatám, a uznať problémy, ktoré pri tom môžu jednotliví členovia tímu pociťovať. Treba si dohodnúť pravidlá vzájomnej komunikácie a postup pri riešení sporných otázok.
- Pre „príliš problematické“ otázky si treba sériou malých krokov nájsť ten správny čas a priestor, než ich otvoríme. Cítia členovia tímu potrebu otvoriť jednu spoločnú tému? Aká téme by to bola? Aké rozhodnutia treba urobiť? Čo si treba lepšie preskúmať, než sa rozhodneme? Aké možnosti pri rozhodovaní máme? Čo sú plusy a mínusy každej z možností? Na základe akých kritérií ich budeme vyhodnocovať a vyberať, ktorou cestou pôjdeme? Aké váhy majú tieto kritériá?
- Udržiavať produktívny prístup. Držať sa neosobného, profesionálneho prístupu a stále pripomínať širšiu perspektívu problému. Sústrediť sa na problémy, nie na ľudí, a zabezpečiť, aby sa každý dostal možnosť vyjadriť.
- Konať emocionálne inteligentne a politicky rozumne. Kontrolovať svoje vlastné emócie a nenútiť ostatných, aby sa dohadovali o našich úmysloch. Snažiť sa porozumieť zorné uhly ostatných. Klásť otázky, ktoré nám prinesú lepšie porozumenie ich pohľadov. Starať sa o pokrok: „Ako sa môžeme z tohto bodu pohnúť ďalej?“ „Čo by nám pomohlo získať v tejto veci jasno?“ „Na čo sa týmto presne zameriavame?“
- Ukončiť ZOUD skôr, než opustíme miestnosť. Ukážme hodnotu a širší kontext pre túto diskusiu: prečo bola dôležitá, aké boľavé miesta sa objavili, aký z toho vznikol pocit, čo sa dosiahlo a kam sa pohneme z tohto bodu.
PodľaCatherine Bailey, Cranfield University School of Management.
3,700 total views, 3 views today
