Pre podnikové vzdelávanie hľadáme stále vyhovujúcejšie modely – tak, aby vzdelávanie bolo účinné a akceptované. Technici majú osobitné a dosť špecifické požiadavky, aby vzdelávanie prijali naplno. Jedna z ciest, ako to dosiahnuť, je použiť lektorský štýl založený na mentálnych modeloch.

Kto sú „technici“ a prečo o nich hovoríme?

Najmä vo výrobných podnikoch sú technické pozície nielen rozšírené, ale patria medzi kľúčové pracovné miesta. Ide najmä o také pozície ako technológovia, procesní inžinieri, pracovníci riadenia kvality, pracovníci údržby, informatici, ale aj manažéri technických projektov. K nim sa priraďujú aj ďalšie pracovné pozície vo vrstve riadenia: vedúci výrobných stredísk, majstri výroby, vedúci údržby, a ďalšie.

O všetkých týchto pozíciách hovoríme preto, že v podmienkach Slovenska máme výrobné podniky zastúpené bohato a ich úspešnosť je založená práve na dobre fungujúcich technických pozíciách.

Pritom nie sú určujúce samotné technické pozície, ale ide o to, akí ľudia ich obsadzujú. Sú to technicky mysliaci zamestnanci, ktorých spôsob vnímania a uvažovania je osobitý. Je to dané už ich mentálnou výbavou, ale aj typom školy a pracovnými skúsenosťami v kolektívoch, kde „technické uvažovanie“ je normou.

Ide dokonca o osobitnú typologickú kategóriu, ktorá má svoje špecifiká. Tie musí akceptovať nielen ich nadriadený pri voľbe vhodného riadiaceho štýlu, ale aj manažér vzdelávania, ktorý im vzdelávanie organizuje a najíma k tomu lektorov, ktorý u takej skupiny musia nekompromisne uspieť. Najviac sa to prejavuje práve pri „netechnických“ vzdelávacích témach: riadiace zručnosti, tímová spolupráca, efektívna komunikácia.

Ako fungujú technici?

Keď si spomenieme na typológiu DISC (Manažér č. 74 alebo na blogu ibis partner pod heslom DISC), tak mentalitu technikov môžeme priradiť k typu C-Compliant. Priamy preklad tohto slova podstatu typu C veľmi nevysvetľuje, preto ho treba vysvetliť cez hodnoty a motivátory tohto typu.

Človek typu C hodnotovo uznáva zdôvodnenosť konania, zmysluplnosť, účelnosť, dôkladnosť, dôslednosť, presnosť a precíznosť, argumentačnú jasnosť, orientáciu takmer výhradne na vnútorné súvislosti a zákonitosti danej veci a menej ho zaujíma jej ľudský rozmer alebo vnútorný pocit človeka.

Typ C je presvedčený, že mienenie ľudí je odrazom reality, a preto sa zaujíma o realitu samotnú, nie o jej (podľa neho) nedokonalý obraz v našom vnímaní. Slová objektívnosť, zdôvodnenosť a racionálnosť sú u tohto typu na vrchole hodnotovej pyramídy.

Z tohto hodnotového systému sa dá odvodiť aj optimálny spôsob pôsobenia na typy C – na technikov. Vždy treba argumentovať súvislosťami, účelom a zmyslom činnosti. Bonbónik pre typ C je, keď na zadaný problém môže navrhnúť metódu na jeho vyriešenie. A slasť príde v okamihu, keď sa jeho metóda ukáže ako plne fungujúca – čo dokazuje prvý produkt jeho metódy (o ostatné výsledky už spravidla stratí záujem).

Preto v našej firme typ C prekladáme a označujeme aj ako „metodik“. Pod označením „technici“ preto rozumejme metodicky založených ľudí, a tí majú skutočne špecifický spôsob vnímania, usudzovania a rozhodovania. Potrebuje mu rozumieť nielen ich nadriadený (to využívame pri tréningoch riadiacich zručností), ale aj lektor vzdelávania – a tým pádom aj „vzdelávač“, ktorý lektora pre technikov vyberá a angažuje.

Čo sú mentálne modely?

Mentálny model je odraz vnútorných súvislostí a zákonitostí určitej veci, ktoré náš mozog extrahoval z opakovaných skúseností týkajúcich sa danej veci. Napríklad Pytagoras odhalil súvislosť medzi veľkosťami odvesien a prepony pravouhlého trojuholníka a sformuloval svoj mentálny model do známeho matematického vzorca. Ak ideme do súčasnosti, tak FMEA, Six-Sigma, Balanced Scorecard, Activity Based Costing Management, procesné mapy, alebo aj zmienená typológia DISC sú priamo mentálnymi modelmi alebo sú na nich svojou podstatou založené.

Užitočnosť mentálnych modelov je v tom, že umožňujú „laborovať“ so súvislosťami v hlave a odhadovať tak dopad rôznych alternatív riešení na konečný výsledok. Mentálny model je základným mentálnym nástrojom technikov, ktorý im umožňuje nielen vytvárať riešenia v práci, ale aj učiť sa – či už z vlastnej praxe alebo pri vzdelávaní.

Platí aj opak: interpretáciu poznatkov iným spôsobom než cez mentálny model technici znášajú zle – reagujú slabým progresom pri vzdelávaní alebo až odmietaním takého lektorského štýlu. Napríklad technikom nemožno argumentovať cez pocity, cez empatiu, zážitkovosť alebo cez presviedčanie („daj si povedať…“), cez sociálny tlak („robia to tak aj ostatní…), cez smernice („je to zakotvené v dokumente…“) alebo dokonca cez príkazy („vedenie firmy rozhodlo, že…“) – lebo také vzdelávanie odmietnu.

Preto vzdelávanie technikov treba opierať o bohaté využívanie mentálnych modelov. Nielen pre samotný transport poznatkov k nim, ale aj pre ich pochopenie, pre stotožnenie sa s argumentáciou lektora – prečo treba určité veci robiť a prečo práve tak. Pre technika je totiž argument „prečo“ oveľa podstatnejší než „čo“ (má robiť).

Pre technikov viac a menej stráviteľný lektorský štýl

Máme overenú a rokmi už stabilizovanú štruktúru vzdelávacej témy na báze mentálnych modelov, ktorá u technikov funguje dobre:

1. čo ideme riešiť (tu účastníci dostanú racionalizovaný dôvod, prečo sa danou témou ideme zaoberať a súčasne dostanú do hlavy výzvu „ako by si to riešil ty?“, na ktorú technik vždy zareaguje záujmom)
2. teoretický základ – poznatkový input (tu účastníci dostanú mentálny model, ktorý v ďalšom budú môcť využiť. Mentálny model vždy technikov zaujme ako „nová duševná potrava“)
3. zadanie úlohy (tu účastníci dostanú príležitosť „zalaborovať si“ s mentálnym modelom a sami sú zvedaví, na čo im mentálny model umožní prísť, lebo túto činnosť robia najradšej. Úlohu je dobré zadať do malých workshopových skupín, kde sa účastníci s témou pohrajú)
4. prezentovanie výsledkov (tu účastníci môžu predviesť, ako ich intelekt dokázal uchopiť odovzdaný mentálny model a ako ho dokázali vyťažiť pre vznik výsledku. Tu zafunguje aj ich súťaživosť – kto na čo prišiel a ako to vie zdôvodniť)
5. výzva na použitie naučeného v práci technikov (koncepcia predchádzajúcich bodov je dobrým základom, aby sa s naučeným stotožnili a aby to prešlo aj do ich pracovných praktík).

S technikmi kompatibilný vzdelávací štýl nie je len otázkou štruktúry vzdelávacej témy, ale aj ďalších prvkov počas vzdelávania:

• jasné zadanie každej úlohy: čo dostávate ako vstup, čo máte vytvoriť ako výstup a aké požiadavky to má spĺňať
• logicky štruktúrované podklady v takom poradí podávaných myšlienok, v akom poradí sa dá predpokladať vznik otázok v hlavách účastníkov
• priestor na porovnanie mentálneho modelu podávaného od lektora a doteraz používaných mentálnych modelov u účastníkov. Doterajšie (jednoduchšie, menej funkčné) mentálne modely účastníkov lektor nemôže potlačiť alebo odignorovať, ale treba zalaborovať s nimi a aj s tým lektorským a ukázať, v čom sa líšia. To kľudne niekedy môže skončiť úpravou mentálneho modelu u lektora a účastníci to u lektora dokonca ocenia, lebo im predviedol to, čo žiada od nich: „nauč ma, kde mám slabinu, a je ti poďakujem“. U technikov je totiž mentálny model postavený spravidla vyššie ako ego (svoje silné ego síce odvodzujú od dokonalosti svojich mentálnych modelov, ale práve preto prahnú mať ich dokonalejšie, čo im musí umožniť práve vzdelávanie)
• „nízkoegový“ komunikačný štýl lektora, ktorý dáva jasný signál „ja a vy sme takí dokonalí ako naše mentálne modely, ktoré nás reprezentujú a živia – preto sa poďme spolu učiť, nie dokazovať správnosť svojho prístupu, lebo ja-lektor som jedným z vás“
• oceňovanie tých účastníkov, ktorí dokázali poskytnuté mentálne modely premeniť na zmenu vlastných praktík.

Na ilustráciu

Možno pomôže, ak si ukážeme pár ilustračných mikropríkladov (kvôli priestoru):

• technik napríklad neocení, keď mu povieme „v komunikácii rozdeľujeme zóny na intímnu do 50 cm, osobnú do 1,2 m, spoločenskú do 4 m a verejnú nad 4 m“. Technik potrebuje „prečo“: „ak niekomu vstúpiš do intímnej zóny, počítaj s tým, že začne riešiť nepríjemnosť situácie; ak niekomu vstúpiš do osobnej zóny, počítaj s tým, že očakáva od teba verbálnu komunikáciu; ak vstúpiš do spoločenskej zóny; počítaj s tým, že musíš pozdraviť ak nechceš, aby …“
• technik neocení, keď lektor povie, že rečou tela komunikujeme 80% informácií, alebo sa kľudne spýta, čo je tých 100% – pretože tým lektor mal začať a nie ísť „od konca“. Technik to tak skutočne vidí, pretože preňho nemá zmysel vyjadrovať sa k veľkosti časti, kým nie je špecifikovaný celok
• technik neocení, keď mu poskytneme názvy a obsah rolí v 9-rolovom alebo dokonca v 12-rolovom modeli napríklad projektového tímu. Technikovi to bude pripadať príliš popisné a bude mu chýbať zmysel takej témy. Pre jeho malý tím (ktorý si sám aj tak nevyberá), mu celkom postačí 5-rolový model – a treba s ním hlavne riešiť iné a preňho dôležitejšie otázky: „aký dopad bude mať, ak niektorá rola v tvojom tíme bude zastúpená slabo?“, „v ktorej etape projektu potrebuješ zapájať nositeľov ktorej roly?“, „na čo dať pozor pri riadení členov tímu, ktorí sú na svoju rolu fixovaní príliš silno, a ako to spoznáš?“, „v čom sa máš korigovať ty sám, keď ti v dotazníku nevychádza rola koordinátora na poprednom mieste?“

Reálne skúsenosti

Lektorský štýl založený na mentálnych modeloch využívam vo svojej trénerskej práci už viac rokov a plne sa mi osvedčuje. Poteší ma nielen občasné konštatovanie „lektor hovorí rečou nášho kmeňa“, ale aj opakované vyjadrenia v účastníckych hodnotiacich anketách typu „Do budúcnosti by som si želal ďalšie vzdelávanie vedené týmto spôsobom“ (http://www.ibispartner.sk/novinky/).

Je jedno, či metódu mentálnych modelov považujeme za trójskeho koňa alebo za úplatok účastníkom od lektora, je to overený a fungujúci prístup a treba ho využívať.

Ivan Burger

Ivan Burger je riaditeľ vzdelávacej spoločnosti ibis partner Slovakia, s.r.o., senior tréner manažérskych zručností a podnikový poradca pre oblasť riadenia výkonnosti prostredníctvom KPI a Balanced Scorecard .

http://www.ibispartner.sk

 1,477 total views,  1 views today

0

0