Cieľom každej komunikácie je vytvoriť mechanizmus slobodnej a efektívnej výmeny informácie medzi dvoma subjektami. Prečo však dochádza k skresleniu informácie? Reklama sa týmto fenoménom zaoberá už dlho. Z jej výsledkov sa môžu poučiť aj tí manažéri, ktorí chcú zlepšiť svoj dosah na zamestnancov a obchodných partnerov.
Nielen obsah slov
Pod komunikáciou rozumieme bežné alebo mimoriadne komunikovanie dvoch ľudí, vystúpenie pred publikom, vysielanie masovokomunikačných prostriedkov, aktivity Public relations a dokonca aj reklamu. V procese komunikácie jej subjekty navzájom vysielajú a prijímajú informácie. V tomto procese je dôležitý nielen obsah informácie, ale aj spôsob, akým sa táto podáva: mimika, gestá, obrazy, farby, hudobný doprovod pri vysielaní masovokomunikačných prostriedkov, Public relations a v reklame. Tieto prostriedky sa používajú predovšetkým na presvedčenie o nevyhnutnosti vysielania. Ich cieľom je maximálne plne a presne doniesť do povedomia jednotlivca alebo publika určitú informáciu pre získanie plánovaného efektu. Pre tieto účely je potrebné vedieť nielen to, ako sa vysielaná informácia bude vnímať, ale aj to, s akými prekážkami sa môžeme stretnúť v procese jej vysielania a prijímania.
Informácie sa môžu skresliť
Prečo však dochádza k skresleniu informácie? Čo prekáža správnej interpretácii vysielania, čo stojí v ceste efektívnemu pôsobeniu vysielaného?
Komunikačné vysielanie je umenie presviedčať ľudí a tým ovplyvňovať ich vedomie. K tomu, aby sme mohli ovplyvniť vedomie ľudí, potrebujeme mať čo najúplnejšie vedomosti o tom, ako ľudia vnímajú informácie. Každý subjekt komunikačného procesu, ktorý vysiela informácie, sa snaží presvedčiť a presadiť svoje argumenty do vedomia subjektu, ktorý informácie prijíma. Druhá strana komunikačného procesu (prijímacia) nielen prijíma informácie, ale aj prejavuje psychologickú pripravenosť neprijatia týchto informácií. V psychológii sa táto aktivita volá kontrasugescia alebo “komunikačné prekážky”. človek akoby vytváral prekážky na ceste informácie. Nevpúšťa ju do svojho vedomia. B. Poršnev vyčleňuje tri základné prekážky v komunikácii: vyhýbanie sa, autorita a nechápanie.
Neprijímanie informácií
Najrozšírenejším spôsobom neprijatia informácie je vyhýbanie sa informačnému vysielaniu. človek uniká určitým situáciám, vyhýba sa určitej informácii, ľuďom a podobne. Výsledky psychologických výskumov dokladajú, že články v novinách a časopisoch o vplyve fajčenia na vznik rakoviny číta 60% nefajčiarov a len 30% fajčiarov. Ostatných 70% fajčiarov sa jednoducho vyhýba možnosti získania takejto “škodlivej” informácie. Na prekonanie tejto prekážky je potrebné využiť také metódy vplyvu, ktoré dovoľujú obísť prekážky vystavené ľudskou psychikou a vytvoriť informačné prúdy, pomocou ktorých by sa dalo vyhnúť priamym zásahom do “ochranných” sfér ľudského vedomia.
Nepozornosť
často sa vyhýbanie určitej informácii prejavuje formou nepozornosti. V tomto prípade prekonanie prekážky spočíva v manipulácii s pozornosťou ľudí, teda v upútaní pozornosti a jej podpore. Upútať pozornosť môžeme vonkajšími a vnútornými faktormi. Vonkajšie faktory sú:
- novinka
- intenzita
- kontrastnosť
- podráždenosť.
Vnútorné faktory sa určujú aktuálnosťou, významom a dôležitosťou signálu pre človeka v závislosti od jeho zámerov a cieľov v daný čas.
Ako upútať pozornosť?
Existuje veľa spôsobov upútania pozornosti, napr. vyvolanie zvedavosti pred začiatkom oznámenia a odloženie oznámenia na neskôr, silné zdôrazňovanie na začiatku oznámenia, ktoré sa v závislosti od druhu informačného nosiča robí vizuálne, auditívne alebo kineticky. Napríklad v reklame sa na upútanie pozornosti využívajú rozličné dráždivé efekty, ktoré sú príťažlivé pre ľudí, ako erotika, humor, strach a pod. K tomu tiež patrí využitie rôznych psychologických, sociálnych, ekonomických činiteľov pre vytisnutie takých faktorov z vedomia človeka, ktoré by oznamovali hroziace nebezpečenstvo v nepredvídaných situáciách.
Ako udržať pozornosť?
Udržať pozornosť je ťažšie ako upútať ju. Napriek tomu existuje veľa riešení, ako zmena času, tempa a intenzity vysielania informácie, vyhýbanie sa vedľajším podnetom, alebo využitie fráz ako “venujte pozornosť tomuto”, “to je veľmi dôležité”, “teraz vám oznámime niečo, čo zmení všetko” a pod.
Počúvame autority
človek si v mysli delí zdroje informácie na autoritatívne a neautoritatívne a dôveruje tým prvým, kým tým druhým nedôveruje. Závery autoritatívneho zdroja sa vnímajú ľahko a jeho rady sa počúvnu. Zato k neautoritatívnym zdrojom a priori dôvera nie je a tak to, o čom hovoria, preto nevyvoláva očakávaný dojem.
V tomto prípade je potrebné vedieť, ako vzniká a čím sa určuje status autoritatívnosti konkrétneho zdroja informácie. Môže ísť o sociálne postavenie osoby, jej prevahu a príslušnosť k reálnej “autoritatívnej skupine”. Príznakmi autoritatívnych osôb sú atribúty ako spoľahlivosť, kompetentnosť, príťažlivosť, úprimnosť či objektívnosť.
Autoritatívnosť zdroja sa ovplyvňuje tiež jeho nestrannosťou. čím menej si poslucháč myslí, že sa ho snažia presvedčiť, tým viac dôveruje tomu, kto hovorí. V jednom z klasických experimentov sa výpoveď o škodlivosti cigariet pripisovala rôznym ľuďom: majiteľovi tabakovej fabriky, odborníkovi z oblasti reklamy či vedcovi. Zistilo sa, že dôveryhodne pôsobil len vedec, lebo ho počúvajúci hodnotili ako nezaujatú, a tým aj objektívnu osobu.
Ak poslucháč dôveruje tomu, kto hovorí, veľmi dobre vníma a zapamätáva si jeho závery a prakticky nevenuje pozornosť priebehu jeho rozprávania. Ak poslucháč hovoriacemu dôveruje menej, vtedy sa k záverom správa indiferentne, ale veľkú pozornosť venuje argumentom a priebehu rozprávania. Preto pre organizáciu úspešné komunikačné podujatia treba vopred určiť stupeň autoritatívnosti zdroja, skorigovať priebeh jeho úvah a množstvo záverov a výziev.
Nechápu? Hovoríme zle!
Stáva sa, že prekážka vzniká na strane celkovo autoritatívneho zdroja. V takýchto prípadoch sa človek pred “cudzou informáciou” chráni “nepochopením” správy. Výsledok je ten istý, ako keby sme správu nepočuli a nevideli. Nepochopenie sa môže odohrať na štyroch úrovniach:
- fonetickej
- sémantickej
- štylistickej
- logickej.
Tempo, jednoduchosť a žiadna “latina”…
Príkladom fonetickej prekážky je nesúlad tempa hovoriaceho s tempom chápania poslucháčov. Rozprávku pre deti treba rozprávať pomaly a zrozumiteľne, kým rozhovor s teenagermi musí prebiehať rýchlo a dynamicky.
Typickým príkladom neúspešného sémantického oslovenia môžu byť nespočetné medicínske inštrukcie, bohaté na odbornú terminológiu a strašiace aj veľmi vzdelaného spotrebiteľa.
Štylistické prekážky vznikajú vtedy, ak existuje nesúlad medzi formou a obsahom. Napríklad keď sa za zložitou formou skrýva jednoduchý obsah (ak použijeme vetu : “Ja som s ním nemal stretnutie” namiesto “My sme sa nestretli”). Niekedy rečník rozpráva tak zložito, sofistikovane a veledôležito, že sa stráca zmysel hovoreného.
Hovorme spôsobom, ktorému iní chápu!
Logická prekážka môže vzniknúť u všetkých vrstiev poslucháčov: u vysokovzdelaného a intelektuálneho človeka pri chápaní nekonštruktívnej správy a u “jednoduchého” poslucháča pri podávaní informácie formou opisu rozličných názorov na danú vec alebo jav.
Pri oslovení intelektuálneho publika si teda musíme svoje vystúpenie skonštruovať nasledovne: všestranne vysvetliť problém, logicky zdôvodniť závery a výzvy k činom a ponechať na poslucháča, aby si sám vybral správny názor. V “jednoduchšej” posluchárni vystúpenie nesmie dávať možnosť zapochybovať, musí sa podávať jedna až dve idey, ale nástojčivo a presvedčivo.
Úspech vyžaduje prípravu
Skôr než začneme komunikačnú akciu, nevyhnutne musíme pozorne preštudovať možnosti vzniku komunikačných prekážok a predvídať potenciálne slabé miesta prezentácie. Zaoberať sa týmto je o to potrebnejšie, že prostriedky vynaložené na veľké prezentačné akcie bývajú veľmi vysoké a preto otázka efektívnosti sa stáva prvoradou. Kvalifikovane a odborne pripravená komunikačná akcia je viac než len reklama – je to imidž, meno, úspech.
Autor: Emília Krajňáková
8,831 total views, 2 views today
