Nemecko možno použiť ako vzor toho, že mentalita ovplyvňuje postoj k vzdelávaniu. Jedna krajina, jeden jazyk – ale dve „mentality“: východonemecká a západonemecká. Prieskumy postoja k vzdelávaniu ukázali, že sú medzi nimi veľké rozdiely (pozri graf).
Tieto rozdiely sú dané historicky i osobnostne a sú príznačné aj pre Slovensko. Manažéri pociťujú predovšetkým nedostatok informácií a uprednostňujú preto odborne orientované semináre. Osobnostnému rozvoju sa vyhýbajú, pretože ho nechápu ako možnosť dosiahnuť vyššiu efektívnosť, ale ako priznanie vlastného nedostatku. Seminár je u nich dobrý vtedy, keď niekto múdro hovorí a oni múdro pritakávajú, ale neradi diskutujú o veciach, a to dokonca ani vtedy, keď sú výborní odborníci.
Manažéri zo západných nemeckých krajín – reprezentatívne za západnú Európu – pociťujú tiež hlad po informáciách, ale nie odborných, ako skôr „trendových“. Seminár pre nich musí byť vysoko zážitkový a aktívny, s množstvom vzruchov a možnosťou vyjadrovať sa k veciam.
Skúsenosti dokazujú, že iné požiadavky sa kladú aj na lektorov. V oboch „mentalitách“ zhodne je odborná parketa doménou mužov a komunikácia parketou pre ženy. Na Slovensku však tréner aj oblečením musí komunikovať kompetenciu. Veľká časť manažérov má vo zvyku nepočúvať ľudí, ktorí im zjavom (oblečením) nesugerujú bázeň.
Na druhej strane sú slovenskí manažéri menej nároční na osobnostný výkon trénera. Aj s menším nasadením sa dá dosiahnuť u nich dobrý dojem – pokiaľ „sedia“ vonkajšie faktory.
Neslobodno však zovšeobecňovať. Závany „západu“ sa už prejavujú aj v našich podnikoch, najmä v tých, ktoré sú v kontakte so zahraničím. Témy ako osobná alebo predajná prezentácia už nie sú pre našich manažérov tabu. Možno očakávať, že do piatich rokov sa požiadavky oboch „mentalít“ vyrovnajú.
3,584 total views, 6 views today
