Manažéri sa o delegovaní môžu hodne naučiť už len tým, že si prečítajú Toma Sawyera od Marka Twaina. Je tam klasický príbeh o tom, ako Tom Sawyer natiera plot na bielo. Pritom deleguje svoju prácu na iných chlapcov zo susedstva a tí z delegovanej práce dokonca majú radosť a zábavu!
Tom sa zamyslel nad celým tým natieraním plotu, ktoré mu teta Polly nariadila, a pochytila ho hlboká melanchólia a ťažoba zo života. Chalani zo susedstva išli naokolo. Tom zauvažoval, že by jedného či dvoch zaplatil, aby urobili robotu miesto neho, ale nemal dosť peňazí na to, aby si vykúpil celé popoludnie. Vtom ho „kopla múza“ a Tom sa vrátil späť k robote, ale tentokrát už nefrfľal, ale sa jej venoval s plnou vážnosťou a sústredením.
Čoskoro sa k nemu priplichtil chlapec menom Ben Rogers a poľutoval ho, že kvôli robote nemôže ísť s nimi plávať. Tom mu odpovedal, že možno je to škoda a možno nie, ale že mu to tak vyhovuje. Ben pár minút stál pri ňom a pozoroval ho, ako vychutnáva svoju robotu, a potom sa spýtal, či by aj on nemohol trochu natierať plot. Tom odpovedal, že len jeden chlapec z tisíca dokáže natrieť plot tak, ako si to priala teta Polly.
Tom sa naveľa nechal uplatiť jablkom a odovzdal štetku Benovi. čoskoro sa k Benovi pridali ďalší a ďalší chlapci a natierali plot. Tom sa usadil do tieňa stromu a riadil činnosť a čoskoro mal plot tri vrstvy farby na sebe… Tom sa v ten deň nevedomky naučil veľa o ľudskom správaní – ak chcete, aby sa niekto dral za vecou, musíte ju len urobiť pre neho ťažko dosiahnuteľnou.
A čo sa môžu naučiť od Toma Sawyera manažéri?
1. Delegovanie práce nie je to isté ako pridelenie práce.
Keď prácu delegujete, delegujete svoju prácu. Keď prideľujete prácu, tak ju jednoducho odovzdávate ďalej pracovníkovi, ktoré pracovníci tak-či-tak musia urobiť, ale nedelíte sa s nimi o svoju robotu. Nenaučia sa nič nové (aspoň majú ten pocit).
2. Keď chcete niečo delegovať, urobte to príťažlivým.
Nik vďačne neprijme úlohu, ktorú ste ofrfľali. Keby bol Tom frfľal a nadával nad bielením plotu, nikdy by nebol dokázal preň nadchnúť ostatných chlapcov.
3. Riskujte delegovanie, keď váš podriadený prejaví chuť pomôcť vám s robotou.
Istotne, tiež sa môžete „vzpierať“ delegovaniu tak, ako Tom, ale dovoľte nakoniec podriadenému, aby vám pomohol. Nezabúdajte: k ide o činnosť, s ktorou podriadený nemá skúsenosti, odzeraním od vás sa učí a nabudúce ju už bude zvládať sám – a navyše s takými kritériami úspešnosti, ktoré prevzal od vás!
4. Prisúďte úlohe, ktorú potrebujete delegovať, patričnú hodnotu.
Nikto nerobí rád bezcenné a nezmyselné veci. Ak dáte veci význam a zmysel, tak ten význam a zmysel sa automaticky prenesie aj na osobu toho, kto danú vec robí. V každej maličkosti sa nájde niečo, na čo možno upriamiť pozornosť a doviesť to k dokonalosti. Ukážte tento bod pracovníkovi a automaticky presmerovávate jeho pozornosť z “mne sa to vôbec nechce” na “šéfe, aha, robím to správne?”
5. Nezabudnite dohliadnuť na osobu, ktorej ste delegovali prácu.
Delegovanie by malo byť dostatočne náročné, aby sa podriadený musel trochu„spotiť“, než prácu urobí. Možno bude potrebovať koučing a povzbudenie, aby jeho výsledok splnil vaše nároky.
6. Keď sledujete prácu podriadených na delegovaných úlohách, neseďte pritom pekne v chládku ako náš Tom.
Keď sa vám podarí dobre delegovať prácu, začne sa výsledok znásobovať. Ostane vám viac voľna pre iné, náročnejšie úlohy alebo novinky, ktoré prinesú pôžitok z roboty aj vám, aj vašim ľuďom.
1,405 total views, 2 views today
