Väčšina z nás dnes spolupracuje s ľuďmi z dvoch-troch generácií. Možnosť, že nepochopíme správne správanie toho druhého, je teda vysoká. Je veľmi ľahké urobiť si nesprávny a unáhlený obraz o osobe z inej generácie.
V mnohých podnikoch vrcholový manažment patrí k boomerom (päťdesiatnici a šesťdesiatnici) a pozerá na nižší manažment z generácie X (tridsiatnici až štyridsiatnici) s predsudkom – považujú ich za menej spoľahlivých a menej nasledujúcich svojho vedúceho (inými slovami “furt vymýšľajú a spochybňujú”). Generácia X nepočúva svojich nadriadených tak, ako ich počúvali boomeri, a tiež ich nezaujímajú rovnaké kariérové možnosti. To však ešte zďaleka neznamená, že by generácia X nemohla byť vysokoefektívna svojím vlastným spôsobom – pokiaľ im boomeri vytvoria podmienky.
A v poslednom čase do podnikov nastupujú v zvýšenom množstve pracovníci z generácie Y -dvadsiatnici až tridsiatnici, ktorým sa hovorieva aj „nexteri“ (vo význame „ďalšia generácia“) s úplne odlišnými hodnotami, vnímaním sveta a schopnosťou obsedieť. Aj keď generačné rozdiely môžu vyskočiť vo veľkom spektre situácií, v tímoch sa sústreďujú okolo štyroch hlavných vecí:
- výber, kedy a kde sa bude pracovať
- komunikácia medzi členmi tímu
- socializácia, schádzanie sa
- vyhľadávanie informácií alebo učenie sa.
Voľba, kedy a kde sa bude pracovať
Počúvajte slová: mnohí starší kolegovia “idú do práce”. Členovia starších generácií sa na prácu často pozerajú ako na miesto – na priestor, kde trávite istý čas, dajme tomu od 8:30 do 17:00. Tento prístup má korene v dobe, keď bolo potrebné, aby sa pracovníci zišli a pracovali spoločne – napríklad pri výrobnej linke.
Časom sa povaha práce vo väčšine sektorov zmenila. Dnes väčšina prác nevyžaduje synchrónne činnosti, ale väčšina členov staršej generácie – a v tom aj veľa vrcholových manažérov – ešte stále očakáva synchrónne správanie.
Mladší pracovníci, naopak, nazerajú na prácu skôr ako na niečo, čo robia – hocikedy a hocikde. Vyrastali v asynchrónnom svete – napríklad televízne programy sa nahrávali na video alebo DVD a pozerali sa hocikedy, kedy im to vyhovovalo. Mnohí z generácie Y považujú presné pracovné časy za prežitok minulosti.
Je veľmi ľahké mylne pochopiť správanie niektorých členov tímu v otázkach času a miesta. Pracuje niekto, kto príde až o 9:30, nutne s menším nasadením ako niekto, kto je v práci už o 8:30? Dokážu niektorí pracovníci pracovať z rôznych miest? Je pre dosiahnutie výsledku tímu dôležité držať sa zabehaných noriem priestoru a času? Pozerajú sa niektorí členovia na to ako na dôležitý signál spolupatričnosti k tímu?
Čo sa týka času a miesta práce, toto bude súdok s pušným prachom pre najbližších pár rokov, pretože manažéri nechcú pochopiť potrebu nových metód riadenia ľudí a vôbec organizácie práce. Miesto toho sa snažia nadupať do “lenivej” generácie Y svoju vlastnú predstavu o tom, ako by práca mala vyzerať. Dobrý protiliek na to je prostredie, kde zavážia len výsledky – Results Only Work Environment (ROWE) – u BestBuy, ktorý vytvára priestor pre generáciu Y a jej nápady. Funguje však rovnako dobre vo všetkých generáciách.
Komunikácia medzi členmi tímu
Hoci staré komunikačné metódy ako telefón, fax, listy a dokonca email už vyslúžili, podniky nevytvorili za ne náhradný systém, ktorý by používal nové metódy (IM, social networking, microblogging). Mnohé ich dokonca zakazujú, hoci mladšie generácie nie sú ochotné sa ich vzdať. Veľa príslušníkov generácií X a Y používa (alebo až uprednostňuje) elektronickú komunikáciu. Textujú (alebo yammerujú či twittrujú) alebo aktívne píšu na stránkach so sociálnym networkingom častejšie ako ich starší kolegovia.
Príčinou mnohých technológiou vyprovokovaných nedorozumení medzi členmi tímu nie je samotná technológia – je to skôr to, ako jednotliví členovia tímu interpretujú úmysly toho druhého na základe komunikačného prístupu. Mladší kolegovia sú zvyknutí na rýchle odpovede od svojich rovesníkov; pravdepodobne sa budú cítiť odsúvaní alebo frustrovaní, ak od svojich kolegov nebudú mať odozvu do 24 hodín. Starší členovia tímu zas môžu byť nezruční a nezvyknutí na elektronickú komunikáciu a dokonca ich nedostatok osobnej komunikácie môže urážať, prípadne sa cítia zaznávaní.
Socializácia, schádzanie sa
Článok “You Raised Us Now Manage Us” z Fortune popisuje dramatické rozdiely v socializácii jednotlivých generácií. Staršia generácia sa zvykla socializovať mimo pracoviska len trikrát do roka (letný piknik, vianočný večierok a možno nejaký golfový turnaj), kým generácia Y sa chce socializovať s kolegami aspoň 3-4 razy mesačne. Mnohé podniky však používajú staré organizačné modely, ktoré neumožňujú pracovníkom stretávať sa na pravidelnej báze.
Boomeri a generácia X sú plánovači a harmonogramovači; generácia Y sú koordinátori. Keď vznikne potreba stretnúť sa, generácia Y si pravdepodobne zistí koordináty každého človeka a potom ich jedného po druhom vyhľadá. Starší kolegovia by zas pravdepodobne uprednostnili vopred naplánované stretnutie – a “zbrklosť” mladších kolegov ich môže podráždiť. Pre generáciu Y zas väčšina plánovania na pracovisku vyzerá bezmozgová a neefektívna.
Získavanie informácií alebo učenie sa nových vecí
Boomeri a tradicionalisti sa učia lineárne – väčšina z nich uprednostní vzdelávanie, čítanie manuálov a absorbovanie potrebných informácií skôr, než začnú riešiť úlohu. Generácia Y sa učí “podľa potreby” – zisťujú si veci v priebehu riešenia, pričom hodne využívajú osobné kontakty s danou odbornosťou a z týchto získavajú potrebné informácie. Generáciu Y odstraší projekt, ktorý začína dlhou fázou učenia sa. Generácia X a boomeri zas budú namrzení na ustavičné vypytovanie sa generácie Y a žiadosť o doplnkové informácie.
Ak pracujeme s kolegami z rôznych generácií, našou prvou prioritou by malo byť vyhnúť sa rýchlym negatívnym úsudkom. Otvorene rozdiskutujme rôzne uhly pohľadu jednotlivých generácií, pomôžme členom tímu pochopiť tieto rozdiely a legitimizujme názor každého člena tímu v očiach jeho kolegov.
Spoločne rozhodnime, ktoré normy budú pre tím najvhodnejšie – napríklad nakoľko pružne vieme zaobchádzať s časom a priestorom, ako budeme komunikovať rôzne typy informácií, akú mieru plánovania budeme potrebovať a podobne. Riaďme sa pritom osobnými preferenciami a typom úlohy, na ktorej spolupracujeme.
3,707 total views, 1 views today
