Nedávna štúdia Lakehead University zistila, že ľudia, ktorí sa označujú ako „sociálne plachí“, majú aj vyššie skóre u inteligenčných testov, ktoré testujú verbálnu inteligenciu. Ľudia, ktorí mali diagnózu „úzkostlivosť“ a „depresia“, sa lepšie držali v lingvisticko-verbálnom testovaní ako ľudia bez úzkosti.
Iná štúdia, publikovaná v European Journal of Psychology, zistila, že vysoko úzkostliví účastníci rýchlejšie odhaľovali možné ohrozenia a reagovali na ne rýchlejšie ako ostatní účastníci.
„Teória sociálnej obrany (Ein-Dor et al., 2010) hovorí, že v ohrozujúcich situáciách ľudia s vyššou úzkostlivosťou rýchlo odhalia prítomnosť ohrozenia, potom upozornia ostatných členov skupiny na ohrozenie a potrebu chrániť sa. Na potvrdenie tejto hypotézy sme zistili, že účastníci s vyššou úzkostlivosťou sa nedali odradiť od pomenovania ohrozenia.“
Jedno z vysvetlení je, že úzkostliví jedinci majú aj tendenciu byť ochranárski voči iným. V prírode zvieratá, ktoré dokážu rýchlejšie zistiť a ošetriť ohrozenie, majú väčšiu šancu prežiť. Niektoré druhy zvierat si dokonca umelo v svojom strede udržujú úzkostlivých jedincov a spoliehajú sa, že si skôr všimnú nebezpečenstvo ako iní. Je teda možné, že úzkostlivosť je vlastne evolučná výhoda? Môže úzkostlivosť byť tá „supersila“, ktorá nám pomáha riešiť problémy, odhaľovať ohrozenia a vyhýbať sa nebezpečenstvu?
1,323 total views, 1 views today
