Povedzme si úprimne: nezávisle od povolania, ktoré máme, v každodennom živote je dôležité, či chápeme jeden druhého, či akceptujeme odlišnosť našich pováh, názorovú rozdielnosť generácií, vonkajškové správanie ľudí, či poznáme príčiny konfliktov a či sme schopní ich rozumne riešiť. Premeny reality sveta a ich dopady do nášho života sú dôsledkom nášho konania a nami uznávaných hodnôt, ideí, našej vôle, ale i sebapoznania, hľadania dobra a cesty k všeľudskému prospechu.
A preto sa opytujem. Je podnikanie výsadou neľútostne útočiacich žralokov poprivatizačného obdobia, alebo má šancu uspieť bez újmy aj človek uznávajúci etické princípy, morálku, slušnosť a dobrý vzťah k ľuďom? Majú v podnikaní perspektívu znalosti, veda a výskum?
Za nezodpovedné rozhodnutia a omyly človek zaplatí vysokú cenu.
Môžu to byť finančné straty, rozvody či dokonca tragédie. Ak je vodcom, ak mu ľudia veria, ak od neho očakávajú pomoc, očakávajú múdre a zodpovedné rozhodnutia. Už to nie je iba vec osobného chcenia či nechcenia, nastupuje zodpovednosť za konanie týkajúce sa kolegov, podniku, spoločnosti.
Prekročenie rozmedzia tolerancie možno hodnotiť ako úmysel, ako neschopnosť, ako omyl. Ako tolerantný bude hodnotiteľ? Postaví sa k prečinu rigorózne, alebo sa stane protektorom páchateľa? Ide o dlhotrvajúci obchodný vzťah vyjadrený finančne, alebo o vzťah založený na vzájomnom pochopení so schopnosťou tolerovať – odpúšťať vzniknutú škodu?
Meradlom morálky sa stala privatizácia. Najmä s odstupom času sa prejavilo, či podnikateľ a iné zúčastnené subjekty konali v záujme celku, alebo iba vo svojom osobnom záujme. Celé obdobie po privatizácii dokladá, že morálka jednotlivcov aj spoločnosti je v mnohom narušená.
Nové možnosti mnohým pomútili hlavu v okamihu, keď získali „moc“ alebo peniaze. Životné hodnoty zrazu nadobudli iné poradie. Neraz akoby peniaze boli najvyššou životnou hodnotou. To úzko súvisí s morálkou. Peniaze by mali byť dôsledkom úsilia. Sú vždy odmenou za niečo, najmä za prácu, za prínos pre spoločný prospech. Nekorešponduje to vždy s tvrdením, že podnikanie si vyžaduje etické konanie. Etika totiž ovplyvňuje vytváranie a legitimizáciu podmienok na rozvoj podnikania iba vtedy, ak nie je založená na agresivite a sile pri rozhodovaní a rokovaniach v komplexných, často konfliktných ekonomických situáciách. Ak manažéra alebo vlastníka podniku niekto núti k nežiaducemu rozhodnutiu, nie je to ani etické, ani morálne.
Nepochybne, všetko závisí od úrovne osobnosti, osobných priorít, hodnotovej stupnice a morálky. To je meritum pokroku. Človek, jeho výchova, investície do vzdelávania a výchovy. Týka sa to nielen pedagógov, či vedátorov a ich odbornej spisby zameranej na nové znalosti a vzdelanie človeka, ale aj ľudí v pozícii podnikateľa, či manažéra. Netreba na podnikateľov vzhliadať ako na výnimočné osobnosti. Podnikateľ by sa mal odlišovať od okolia predovšetkým tým, že sa o ľudí stará, že im poskytne všetko čo môže, aby mali svoje istoty a zároveň aby podnik rástol a mal svoje meno.
Vo svojich publikáciách o podnikaní hlásam, že “etika v podnikaní je konkurenčná výhoda”. Takmer 20 rokov môjho podnikania túto pravdu potvrdilo.
Som presvedčený o tom, že podnikateľ môže byť úspešný, ak je morálny. Inak je to úspech iba krátkodobý, pochybný. Preto k súboru hodnôt vyspelej morálky aj vo svojich teoretických prácach priraďujem také dôležité hodnoty, ako je zdravie, práca, vedomosti, rodina. Empatia, vzťah k ľuďom, slušné správanie, ohľaduplnosť a úcta k iným. Morálny podnikateľ vstupuje do podnikateľsky zdôvodnených kontaktov vo výsostnom záujme rozvoja podniku a prosperity jeho zamestnancov, má na mysli rozvoj ekonomiky svojej krajiny.
V podnikateľskej praxi ide o utváranie kultúry, ktorá je založená na dôvere a zodpovednosti. Je to úsilie spojiť vysokú výkonnosť s poslaním podniku a určitými princípmi.
Zodpovednosť má príčinnú súvislosť s podnikateľskou etikou a formovaním cieľov, štruktúr a stratégie. Patria sem podniková kultúra a každodenné praktiky, mikroklíma, reputácia, integrita.
Mnohé úspešné podniky už zaviedli etický kódex do praxe.
Je zrejmé, že najdôležitejší vplyv na vytváranie etickej klímy a jej udržiavanie má vrcholný manažment podniku. Zdôrazňuje sa význam osobného príkladu manažérov a vlastníkov. Napriek negatívnym javom, ktoré vidíme denne okolo seba, nesklamalo ma presvedčenie, že nie je vždy správne „ísť s prúdom“, ale vzdorovať úpadkovému prúdu. Život je o vzdorovaní negatívnym vplyvom. Som presvedčený o tom, že úspešný podnik je podnik vzdorujúci nelegalite, klientelizmu a prerastaniu sveta zločinu do sveta ekonomiky.
Etiku podnikania vnímam v širokom kontexte spoločenskej zodpovednosti podnikov.
Podniky okrem tvorby zisku majú aj sociálne záväzky. Novú dimenziu nadobúdajú vzťahy s verejnosťou. Je tu úzka previazanosť podnikov s ostatnými podnikmi či inými inštitúciami v rámci spoločnosti. Je to vždy snaha udržať podnik v prostredí legality, legitímnej ekonomiky a mimo neprehľadných spôsobov čiernej ekonomiky a banditizmu.
Opačný postoj, narušenie etických princípov prinášajú len starosti a neustály strach, kedy všetko „prepukne“ a často iba deklarovaný úspech sa stane skutočným neúspechom ničiacim životy rodín, ktorých živitelia napriek svojmu úsiliu boli vo vleku podniku smerujúceho k degradácii. Napredovanie jednotlivca i podniku sa preto nemeria iba schopnosťou vytvoriť „finančný balík“, ale predovšetkým schopnosťou pomáhať iným dosahovať spoločensky uznávané hodnoty.
Výrazné prejavy etiky a morálky pozorujeme nielen v podnikoch, ale aj v celej spoločnosti. Médiá prezentujú súboj predstáv, očakávaní a ideí. Do ekonomiky vstupuje politika.
Tá využíva rôznu razanciu argumentov, presadzuje ich rozličnými médiami. To môže byť aj politický diktát. Je však potrebné poznať kontinuum názorov, vnímať kontrast biedy a bohatstva. Je tu konfrontácia dobrého a zlého. Užitočného a deštrukčného. Skutočný zápas o charakter spoločnosti. Tak sa politika prepletá s ekonomikou. Nemá zmysel označovať priority týchto kategórií, obe sú pre človeka potrebné. Viac peniaze, či viac politika? Peniaze zarobené prácou, kapitálom, či získané nečistými praktikami? Peniaze poctivé, „preprané“, zaslúžené, peniaze ako lúpež. Hoci aj lúpež intelektuálna, pričinením „bielych golierikov“. V rámci „tieňového podnikania“ priamo v podniku, v ktorom pracujú. Peniaze získané „bokom“ za zákazku na výrobu televízneho spotu, pri „partnerstve“ v rámci filmovej či televíznej produkcie, marketingových aktivít v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov a podobne.
Napríklad začiatky podnikania na Slovensku – neplatiči, situácia v období krízy – existencia, ohrozenie podnikania – tolerancia. Iná je tolerancia v normálnych podmienkach, iná v kríze. Ide mi o postrehy z praxe, o situácie,. keď podnikateľ je na hranici rozhodnutia, ako sa zachovať, čo pripustí a čo nie.
Je pre mňa náročné vysporiadavať sa s negatívami doby, pretože moje videnie sveta, teoretická imaginácia a očakávania v praktickom živote sú v mnohom zásadne odlišné.
Veľmi dobre si uvedomujem, že svet má svoj diktát pramálo závislý od mojich názorov. Ale uvedomujem si aj to, že každý z nás má na tento svet, na dobu v ktorej žijeme a isto i na budúcnosť žiaduci vplyv.
Štefan Kassay:„Mám jeden život a dva životné ciele.“ Za prvé, mienim vybudovať dlhodobo úspešný podnik, ktorý zabezpečí chlieb ľuďom a ich rodinám a to aj po zániku môjho fyzična. Za druhé, všetko, čo som sa naučil a skúsil, odovzdám nastupujúcej mladej generácii manažérov. Preto spisujem knihy, články, preto vynakladám veľké prostriedky na ich realizáciu. Koniec – koncov ten samý účel plní aj nadácia nesúca moje meno. Preto mi neostáva čas na ďaleké cesty. Honolulu a iné lákavé destinácie s úľavou prenechám tým čo cestovanie zbožňujú. |
Fotografia z tlačenej verzie čísla.
1,059 total views, 1 views today