Introvertovaní racionálni ľudia na pracovisku – a hlavne v manažmente – to nemajú ľahké. Často ich označujú ako “studený psí čumák” alebo, ak ide o ženy, “generál v sukni”. Introverovaní, racionálni ľudia (podľa typológie MBTI všetky introvertovano-mysliace typy ako INTJ, INTP, ISTJ a ISTP) majú zlé meno, pretože sa okoliu zdajú byť studení a neprístupní – a u žien sa toto spoločensky hodnotí dvojnásobne nepriaznivo.
Ale prv, než sa na tieto problémy pozrieme bližšie, poďme si vyjasniť východiská. Všetky racionálne osobnostné typy majú spoločnú jednu osobnostnú črtu – myslenie (v MBTI Thinking).
Aký prístup predstavuje Myslenie?
Preferencia Myslenia je spôsob, akým daný typ osobnosti pristupuje k rozhodovaniu a robí rozhodnutia. Myslenie môže byť zamerané vnútorne (hovorí sa mu potom introvertované myslenie alebo Introverted Thinking/Ti), ktoré sa sústreďuje na “prečo”. Alebo môže byť zamerané navonok (potom sa mu hovorí extrovertované myslenie alebo Extraverted Thinking/Te) a sústreďuje sa na “ako”.
Introvertované myslenie (Ti) je masívna vnútorná štruktúra, ktorá analyzuje dáta, ako prichádzajú. Snaží sa vybudovať vzájomné prepojenia medzi jednotlivými koncepciami a myšlienkami a naformulovať holistický prístup k svetu. To sa premieňa na získavanie poznania pre poznanie samotné. Introvertované myslenie využívajú MBTI-typy ako ESTP, ENTP, ISTP a INTP (teda typy rovnako primárne extrovertované ako aj introvertované, ale so spoločnou “mysliacou” črtou kombinovanou s črtou pasívneho prístupu).
Extravertované myslenie (Te) ide na vec a je orientované na cieľ. Je to aktivista. Zakladá sa na logickom zvažovaní a konaní, pričom problémy rieši pragmaticky a inkrementálne. Tento typ sa učí nové zručnosti vtedy, ak sú mu užitočné a dokáže ich uplatniť v reálnom svete . Tento prístup využívajú znova primárne extrovertné i introvertné typy, u ktorých sa kombinuje črta myslenia s črtou aktívneho prístupu: ESTJ, ENTJ, ISTJ a INTJ.
Mysliaci ľudia sa vo všeobecnosti spoliehajú viac na logiku a nestrannosť v protiklade k harmónii a vzťahom. To však neznamená, že by nerozumeli pocitom svojim i iných, len o ne obvykle neopierajú svoje rozhodnutia.
Racionálne ženy na pracovisku
Hoci teraz budeme písať hlavne o ženách, neznamená to, že by sa v popisovaných prejavoch nenašli aj muži, ale do hry vstupuje spoločenské programovanie vnímania – kým mužov spoločnosť obvykle berie ako “tých logických”, ženy by mali byť podľa spoločenského očakávania “citlivé a hľadajúce súzvuk” – a tu nám racionálne ženy hodne vypadávajú zo zabehaného stereotypu!
Napríklad ich racionalita ich vedie k tomu, že sa viac družia s mužmi než s inými ženami a zaujímajú ich aktivity, ktoré obvykle nepatria k “ženským” (kickbox, motorky a podobne), a menej tie “ženské” (napr. varenie, shopping).
Pre mnohé ženy s prevažujúcou osobnostnou črtou “myslenia” sú veci ako klebety a rôzne chýry na pracovisku skôr príťažou – niečím, čomu sa za každú cenu treba vyhnúť, pretože to brzdí postup a pokrok. Radšej sa zahĺbia do roboty, než aby sa zúčastňovali politikárčenia na pracovisku. Spoliehajú sa skôr na svoje výsledky ako na to, že ich nadriadený obľubuje. Preto sa aj obvykle vykrútia zo všelijakých spoločných “pivečiek” alebo skupinových odchodov na obed – čo im kolegovia často zazlievajú, pretože to berú ako “povyšovanie sa”.
Ich racionálny, vecný a priamy prístup prichádza často s tým, čomu sa hovorí RBF (resting bitch face), teda studeným až pohŕdavým výrazom tváre, prijímaním kritiky bez veľkých vášní a schopnosť pohnúť sa ďalej, len čo sa vec a emocionalita v nej patrične uzavreli. Keď sa im pokúsite informácie (aj negatívne) podávať zaobalene alebo náznakovo, pravdepodobne ich tým akurát podráždite, pretože majú pocit, že im to uberá energiu, ktorú by mohli vynaložiť inde.
Racionálne ženy majú ešte jednu vlastnosť, menej príjemnú pre okolie: keď raz majú na niečo názor, nebudú sa spochybňovať len preto, že váš názor je iný. Čiže vaše dobre mienené rady vypočujú (s istou dávkou netrpezlivosti) a potom sa zachovajú podľa toho, ako im velí ich vlastná logika, čo v prostredí znova vyvoláva pocit “neberie ma”. Výnimkou by bolo, keby ste prišli s radou, ktorá je logickejšia ako ich vlastný nápad – vtedy bez problémov zmenia stanovisko a idú podľa vás.
Popri Maslowovej pyramíde potrieb existuje aj neskoršia, McClellandova teória tzv. naučených potrieb (1961). McClelland identifikoval tri motivátory, ktoré všetci máme a ktoré boli do nás vovychovávané: potrebu dosahovať, potrebu pripojiť sa k niekomu a potrebu moci. Nezávisle od pohlavia, veku a kultúry jedna z týchto potrieb u nás prevažuje, pričom to, ktorá to bude, určuje kultúra, z ktorej pochádzame (teda aj očakávania prostredia a rolové modely) a naše životné skúsenosti..
S využitím McClellandovej škály možno povedať, že racionálni ľudia budú poháňaní najčastejšie potrebou dosahovania alebo potrebou moci a na škále potreby združovať sa budú umiestnení veľmi nízko. To znamená, že uprednostnia stanovovanie cieľov alebo vplyv pred obľúbenosťou v prostredí. S oboma motivátormi sa spája aj vysoká potreba nezávislosti. Dosahovanie a prekračovanie ich vysoko nastavených cieľov ich vedie naďalej k tomu, aby sa rozvíjali, zlepšovali a vyhliadali ešte náročnejšie ciele.
Racionálni ľudia a vzťahy
Naša kultúra je vo veľkej miere vzťahovo orientovaná. Racionálni jedinci to v nej majú ťažké, pretože svoj vlastný rast a prácu uprednostňujú pred romantikou a pestovaním vzťahov. Vo vzťahu bývajú obvykle sebestační a sebazodpovední a potrebujú menej emočnej podpory ako zvyšok sveta – a to platí aj o ženách; skôr uprednostnia kvalitný spoločne trávený čas pred službičkami a darčekmi a potvrdzovacími rečami.
Racionálni ľudia majú tiež svoje problémy
Aj prehnaná racionalita so sebou nesie isté ťažkosti. Racionálni ľudia:
- neúmyselne za sebou pália mosty, vyvolajú konflikt či zrania city toho druhého len preto, že svoju priamosť nefiltrujú
- radi poukazujú na nedostatky miesto toho, aby poskytli včasnú a konštruktívnu kritiku (lebo si nemodelujú, že tí druhí o situácii vopred nepremýšľali) – teda pokojne vás nechajú naraziť si nos, hoci im bolo už dávno jasné, že to tak skončí
- na vzťah nazerajú ako na vyvážené “má dať a dal”, nie ako na vec, ktorá sa postupne vyvíja; to značí, že keď im urobíte zle, tak im vôbec nenapadne odpúšťať, ale miesto toho sa budú snažiť “vyrovnať skóre”
- nevedia zareagovať na niekoho, kto je emocionálne vytočený; skôr zamrznú a stiahnu sa a budú len bezmocne pozorovať
- keď sú v strese, tak sa stiahnu do seba a odďaľujú sa rodine a priateľom a nepožiadajú o pomoc.
Racionálne ženy – ťažká menšina?
Podľa Truity len asi 25% žien patrí do “racionálnej” kategórie, čím sú vo veľkej menšine oproti “cítiacim” (Feeling) ženám. Pri dnešnom stereotypnom vnímaní žien to predstavuje obrovskú nevýhodu jednak pri začlenení sa do spoločnosti, ale aj pri kariérnom raste, pretože rázne, mysliace ženy sú často svojimi mužskými kolegami cynicky degradované na “nedokázala sa uplatniť inak”.
Pre racionálne ženy v manažmente je teda mimoriadne dôležité naučiť sa emočnej inteligencii, aby získali pochopenie pre svet pocitových ľudí (“Feelerov”) a dokázali si mentálne namodelovať ich vnútorné rozpoloženie. Potrebujú sa aj naučiť vyhľadávať spoločnosť pocitových ľudí, pretože aj keď medzi racionálnymi sa cítia pohodovejšie, pocitoví ľudia im dokážu poskytnúť alternatívny pohľad na vec a lepšie porozumenie pre reakcie prostredia.
2,702 total views, 2 views today
