Začiatkom roka začal vo Francúzsku platiť zákon „nebyť dostihnuteľný“. Tento zákon upravuje pre podniky nad 50 zamestnancov, že majú začať so zamestnancami rokovať o časoch, kedy zamestnanci nemusia byť zastihnuteľní – kedy majú právo ignorovať pracovné požiadavky mimo rámca normálnej pracovnej doby. A ak sa zamestnávatelia a zamestnanci nedohodnú, musí zamestnávateľ publikovať záväzné pravidlá pre komunikáciu mimo pracovnej doby.
Zákon sa opiera o zistenie, že pracovníci vystavení neustálej pracovnej komunikácii môžu utrpieť vážne psychologické poruchy. Časopis Le Monde napríklad uvádza, že asi 3,2 milióna Francúzov je v riziku „vyhorenia“, ktoré sa definuje ako kombinácia fyzického vyčerpania a emocionálnej úzkosti/predráždenosti. Vyše tretina francúzskej pracovnej sily využíva svoje mobilné zariadenia na prácu mimo pracovných hodín.
Iné štúdie ukazujú, že pracovníci, ktorí len trikrát denne kontrolovali svoje emaily, boli menej vystresovaní než tí, čo ich kontrolovali priebežne. Dokonca aj samotné predvídanie pracovných emailov mimo pracovných hodín zhoršovalo psychiku pracovníkov!
Ako to vyzerá, zamestnávatelia reagujú na nové podmienky priaznivejšie ako samotní zamestnanci, ktorí sa obávajú, že stratia istú autonómnosť a pružnosť, ktorú im digitálne zariadenia prinášajú. Niektorí chcú robiť radšej po večeroch a mať cez deň viac času na deti. Tí, ktorí cestujú vlakom, radi využijú cestu na prácu. Z toho vyplýva, že neexistuje riešenie „rovnako pre všetkých“ a je to vec individuálnych dohôd so zamestnancami.
Má to aj hospodársky dopad: Ak podniky nebudú môcť zavaliť pracovníkov toľkou prácou, koľkú unesú, nezávisle od pracovnej doby, potom budú musieť začať prehodnocovať, čo je pre prežitie podniku skutočne dôležité a v akej oblasti daný pracovník poskytuje podniku ten najvyšší prínos.
3,053 total views, 2 views today
