Oveľa viac, ako rozptýlenosť a nesústredenosť pracovnej sily spojená s veľkými športovými turnajmi, stoja ekonomiku zastaralé predstavy, ktoré uprednostňujú meranie času stráveného v práci pred meraním skutočných výsledkov a budovaním tímového ducha na pracovisku.
V Talent Management Magazine z marca 2014 sa objavil rozhovor s Johnom Challengerom z Challenger, Gray & Christmas, najstaršej americkej firmy zameranej na umiestňovanie vrcholových manažérov. Challenger vypočítal, že americká ekonomika tratí zhruba dve miliardy na produktivite v období basketbalových pretekov NCAA, pretože pracovníci sú rozptýlení a nevenujú sa dostatočne práci. Ale oveľa viac stojí ekonomiku to, že podniky nesledujú skutočnú výkonnosť, ale ešte stále prítomnosť na pracovisku. V časoch, kedy sa od pracovníkov požaduje, aby boli k dispozícii aj vo voľnom čase a cez víkendy, potrebujú podniky začať umožňovať, aby sa súkromný život s pracovným dal kombinovať. A z pohľadu toho, ako oslabli vzťahy kolegiality za posledné desaťročia, urobia podniky dobre, ak budú budovať ducha kamarátstva, spoločného záujmu a vzájomnej závislosti, ak si chcú udržať svojich najlepších ľudí, tvrdí Challenger.
Práca sa už nemeria časom stráveným na pracovisku
„Vedie to k zaujímavým postrehom o tom, ako vyzerá dnešné pracovisko. Kedysi sme merali produktivitu počtom odpracovaných hodín. Ráno ste štikali, pri odchode ste štikali. Odbory mali hlavné slovo. Prestávky ste mali presne zadefinované. Pracovné hodiny ste mali presne zadefinované. Všetko bolo presne zadefinované.
Dnešné pracovisko nemožno merať časom. To je pomýlený pohľad na vec. A napriek tomu sme ešte stále jeho zajatcami – šéfovia, podniky, zamestnanci. Je to naša puritánska etika. Keď máme pocit, že sa plytvá časom, ideme si nos vykrútiť. Ale dnes to už naozaj nie je o čase. Je to o množstve a kvalite práce, ktorú urobíte.“
Z tohto pohľadu aj tie spomínané a obávané rozptýlenia strácajú na sile. Kedysi bolo odvážne počúvať počas práce rádio. Dnes celý deň visíme na internete. Môžeme si čítať správy, on-line nakupovať či hrať hry na Facebooku. Rozptýlenia sú neskontrolovateľné. Viac života si prinášame do práce a viac práce si nosievame domov. Už dávno padla hranica „teraz som v práci a teraz som doma“.
Nízka angažovanosť otvára dvere rozptýleniam
Druhé špecifikum dnešného pracovného sveta je, že sme viac „každý sám za seba“, menej prepojení – a tým aj menej zaangažovaní na celku ako takom. „Ľudia už nerobia veci spolu ani spolovice tak ako v 20. storočí. Každý robí oveľa viac osamote. Už spolu nehráme karty – hráme osamote na počítači solitér alebo poker online. To isté sa deje na pracovisku. Ľudia sú menej zaangažovaní, pretože sa navzájom menej poznajú. Všade je veľa dočasných pracovníkov, ktorých ani nepoznáte. Oveľa viac ľudí na čiastočný úväzok. Ľudia na dobu určitú, nie veľmi dlhú. Už nie ste krstný otec deťom svojho kolegu. Už po práci nechodíte spolu do baru tak často ako kedysi. A čím menej angažovaný je niekto pri svojej práci, o to ľahšie podlieha rozptýleniam.“
Vysoká záťaž si žiada ventilovať
Aj vysoká pracovná záťaž a nárok na koncentráciu sú príčinou rozptýlení na pracovisku. Keď je niekto dlhodobo sústredený a pod tlakom, potrebuje sa uvoľniť a odventilovať napätie. To sa potom debatuje o športe alebo sa pozerá všeličo online. Je to len spôsob, ako sa vrátiť do pôvodnej výkonnosti. „Chytrejšie podniky, ktoré si uvedomujú zmenenú dobu, prestávajú o práci rozmýšľať z pohľadu odpracovaných hodín a uvažujú skôr o produktivite. A ich najlepší pracovníci hovoria: ‚Fajn, len ma posudzuj podľa mojich výstupov a ich kvality. A nehovor mi, čo smiem alebo nesmiem robiť. Správaj sa ku mne ako k dospelému. Idem pre teba odviesť kopec roboty a bude úžasná. Ale ak potrebujem vypadnúť na tri dni a moja práca tým neutrpí, tak mi to umožni. Alebo keď chcem ísť lyžovať a predĺžiť si víkend, nevrav mi, že nesmiem odísť v piatok skôr. Nevrav, že nesmiem pozerať športový zápas. To je šialenstvo. Ja tú robotu urobím načas.’ Ak sa neprispôsobíte a nevytvoríte im priestor, zostanú vám len ľudia, ktorí možno v práci strávia 12 hodín, ale dokážu urobiť len polovičku práce ako tí druhí.“
Takže v prípade, že hrozí hromadné sledovanie športových alebo iných podujatí, platí jedno: „ak ich nevieš poraziť, tak sa k nim pridaj“. Podniky sa dnes čoraz viac starajú, aby spájali svojich pracovníkov, aby vytvárali medzi nimi putá. Sú v rôznych postaveniach – krátkodobí, dlhodobí, doma pracujúci, docestovávajúci, leasovaní. Je menej príležitostí dostať ich všetkých dohromady. Menej šancí budovať vzťah. Ak je teda podujatie také významné, že ich spája, vytvorte príležitosť napríklad spoločným pozeraním zápasov. Ľudia budú fandiť rôznym tímom. Urobte z toho spoločný zážitok. A keď podujatie prehrmí, vrátia sa ľudia do práce, ale už sa budú lepšie poznať, budú mať vytvorené spoločné zážitky a základné vzťahy a vy sa zbavíte ľahostajnosti na pracovisku.
3,563 total views, 5 views today
