Niekedy sa nám stane, že nás v práci prikvačí sklamanie. Nedostaneme odmenu, akú sme si priali. Nezvýšia nám plat. Projekt, na ktorý sme sa tešili, nevyštartuje – alebo ho dostane na starosť niekto iný. Na okamih máme nádej na pracovný postup – až kým na to miesto nedosadia cudzieho človeka zvonku.
Keď toto nastane, máme dve možnosti – buď sa stiahneme do svojej ulity a dovolíme „zlému osudu“, aby nás demotivoval, alebo situáciu obrátime z „výpovede o nás“ na „lekciu, ktorú sa mám naučiť“. Druhý spôsob je rozumnejší:
Čo sa z toho môžem naučiť?
Keď nás niečo sklame, nebude to také veľké sklamanie, ak si z toho dokážeme vyvodiť nejaké poučenie. Už Thomas Edison povedal: „Nezlyhal som. Len som našiel 10.000 spôsobov, ktoré nefungujú.“ Ak nám nevyšla jedna príležitosť, vyjde iná – len sa nesmieme pred ňou uzavrieť a cítiť sa odstrčene, ale ju potrebujeme cielene vyhľadávať.
Ako som k tomu prispel ja sám?
Keď sa veci pokazia, je jednoduché viniť život, nepriazeň osudu alebo iných ľudí. Ak to urobíme, prichádzame o možnosť poučiť sa z procesu zlyhania. Ako v každom procese, aj v tomto je účastníkov viac a čo zlyhalo, neboli ľudia, ale interakcie medzi nimi. No a jeden z interagujúcich sme boli my… Dávali sme málo najavo, že chceme ten projekt? Nepredviedli sme dostatočne náš prínos, aby sme dostali odmenu? Len čo zistíme, kde sme sa mohli správať vhodnejšie s ohľadom na náš cieľ, vieme, čo nabudúce môžeme urobiť inak.
Je to naveky?
Keď nevyjde niečo, do čoho sme vkladali nádej, v prvom okamihu to vždy vyzerá ako koniec sveta. Ale ak si pripomenieme neodvolateľné veci, tak tam patria prírodné katastrofy a smrť. Ešte aj s vážnymi zraneniami sa ľudia naučili žiť. Ako v tomto svetle vyzerá naša prehra? Je to skutočne koniec sveta (a zajtra sa už zobudíme mŕtvi), alebo je to len nesmierne nepríjemné? Ak je to len nesmierne nepríjemné, značí to, že ešte budú ďalšie dni a ďalšie príležitosti… a možno víťazstvá, možno zlyhania, ale nič ešte nekončí, kým dýchame. J
Aké rozumné kroky môžem teraz urobiť?
Presuňme teraz pozornosť z nechutnosti súčasnej situácie a poďme sa pozrieť na to, aké kroky môžeme podniknúť, aby nabudúce nenastala, alebo aby sme ju uhrali lepšie, ak nastane. Potrebujeme si zlepšiť zručnosti? Potrebujeme sa zviditeľňovať? Potrebujeme si budovať naše renomé, aby nás najbližšie povýšenie nepreskočilo? Len čo uprieme oči na to, čo môžeme urobiť, prestaneme ich upierať na to, čo nemôžeme zmeniť a čo nás dnes pripravuje o radosť zo života.
Čo dobré v živote mám?
Niekedy sa nám nepodarí len tak predefinovať súčasnú situáciu na lekciu. Nevieme z nej vytiahnuť poučenie, nevidíme, kde sme mali postupovať inak, a tak nevieme ani to, čo nabudúce neurobiť. Vtedy je dobré pripomenúť si, že hoci to teraz vyzerá ubíjajúco, neprišli sme o všetko dobré v našom živote. Pripomínajme si, čo dobré v živote máme. Pomôže nám to rýchlejšie sa preniesť cez sklamanie a otvorí nás to pre nové šance.
1,378 total views, 1 views today
