Čím viac sa práca začína zakladať na poznatkoch a čím rýchlejšie napredujú technológie, tým výraznejšie sa mení aj deľba práce v podnikoch.
Vďaka rýchlemu rozvoju technológií a posunu práce do oblasti poznatkov pokročila deľba práce do bodu, kedy najbližší kvantitatívny nárast povedie k zmene kvality. Vstupujeme do doby hyperšpecializácie – hodne odlišného pracovného sveta, ktorý ešte celkom nechápeme vo všetkých jeho súvislostiach.
V dnešnom svete nesmierne komplikovaných dodávateľských reťazcov to už možno vyzerá, že sme dosiahli vrchol špecializácie. Napríklad listina subdodávateľov pre Dreamliner 787 firmy Boeing obsahuje len 379 hlavných dodávateľov. Ale lietadlo je hlavne fyzický produkt. Keď ide o duševnú prácu, nehmotný, na poznatkoch založený produkt, možno prácu rozdeliť ešte na oveľa menšie čiastočky, ako to dnes robíme – vďaka tomu, že máme technológiu, ktorá dokáže informácie prenášať takmer hocikam na svete s takmer nulovým oneskorením a pri takmer nulových nákladoch.
Základom pre hyperšpecializáciu v oblasti duševnej práce je skutočnosť, že mnohé pozície, ktoré dnes s poznatkami narábajú a sú v nich vysoko špecializované, musia navyše ešte vykonávať aj dodatočnú prácu – potrebnú, ale nie natoľko špecializovanú a rozhodne im uberajúcu z kapacity, ktorú by mohli venovať svojej špecializácii. Takže hyperšpecializácia – ešte väčšia fragmentácia špecializovanej práce – je nielen užitočná, ale aj reálna.
Už dnes existuje niekoľko príkladov, kedy firmy rozdelili vysoko špecializovanú prácu predajcov, sekretárok či inžinierov-vývojárov na menšie čiastky a tie rozdistribuovali po celom svete. Jedným z takých príkladov je softvérová firma TopCoder, ktorá si na webe vytvorila komunitu nezávislých programátorov. Klient zadá TopCoderu projekt a cieľovú odmenu. Projektový manažér TopCoderu ju rozdelí na menšie kúsky a zadefinuje rozhrania. Tieto menšie kúsky vypíše na webovej stránke a programátori prídu s ponukami. TopCoder zadá vybraným programátorom ich vlastný balíček a práce sa rozbehnú.
Rýchle, lacné a pod kontrolou
Pojem „hyperšpecializácia“ si neslobodno mýliť s outsourcingom (teda odovzdávaním časti prác iným firmám na subdodávateľskej báze) ani s offshoringom (distribuovaním prác do iných miest), aj keď za všetkými tromi stojí tá istá technológia. Hyperšpecializácia označuje rozdelenie práce, ktorú predtým vykonávala jedna osoba, na menšie, špecializovanejšie kúsky, ktoré teraz môže robiť viacero ľudí. Nezávisle od toho, či tieto menšie kúsky outsourcujeme alebo distribuujeme, rozdelenie práce často vedie k zlepšeniu kvality a úspore času a nákladov.
Vezmite si len vlastnú prácu. Koľko z nej trávite nad úlohami, ktoré nijako výraznejšie nevyužívajú vašu vlastnú expertízu – a ktoré možno ani nerobíte optimálne? Výskumy ukazujú, že poznatkoví pracovníci vykonávajú obrovské množstvá okrajových činností, ktoré by oveľa lacnejšie dokázal urobiť niekto iný (a hlavne vtedy, keby sa v nich špecializoval). Napríklad taký projektový manažér sedí hodiny a hodiny nad prípravou prezentácií a vyrába slajd za slajdom, hoci len máloktorý je skutočne expert s PowerPointom a ešte menej z nich sú aj zruční grafici. Niektorí síce môže úlohu delegovať a to im umožňuje neplytvať na ňu svojím drahým časom, ale predstavte si, že by ste malo po ruke niečo ako TopCoder, ktorý by vám ponúkal okamžitý prístup k sieti powerpointovských maniakov. A teraz si predstavte, že medzi týmito powerpointovskými maniakmi by boli niektorí, ktorí robia úžasné grafy, iní by boli vynikajúci pri vychytávaní chýb a preklepov a ešte ďalší by boli odborníci na rôzne obsahy a ako okolo nich vybudovať prezentáciu. Pridajte si k tomu ešte šikovného grafika a nemusíte pochybovať o tom, že by vaša prezentácia mala úspech.
Kvalita
Kvalita práce sa zvyšuje tým, že jej väčšiu časť robia ľudia, ktorí sú v danej konkrétnej veci skutočne dobrí. A ešte viac vzrastá, ak medzi týmito dobrými ľuďmi panuje aj istá konkurencia, ako je to v prípade TopCoderu. Na tomto princípe je založená aj služba InnoCentive, „otvorené on-line trhovisko pre nápady a inovácie“, ktorá spája tých, čo hľadajú riešenia (najčastejšie firmy potýkajúce sa s technickými alebo technologickými problémami), s odborníkmi schopnými tieto riešenia poskytnúť. V kociktorý deň si stránku prezerajú tisícky vedcov, inžinierov, študentov a iných a hľadajú tam niečo, čo ich zaujme ako projekt. Vedia, že ak naformulujú skutočne kvalitné riešenie a klient si ho vyberie, tak dostanú odmenu – niekedy až 100.000 USD za prípad.
Pre firmy je služna InnoCentive príťažlivá hlavne kvôli kvalite riešení, ktoré poskytuje. Tým, že siete InooCentive sú rozhodené skutočne doširoka, priťahuje niekedy aj veľmi špecifických odborníkov, ktorí dokážu pohnúť problémom, nad ktorým si domáci vývojový tím už dlho láme hlavu. Pekný príklad poskytla farmaceutická firma Roche. Potrebovala nájsť lepší spôsob merania objemu a kvality klinických vzoriek prechádzajúcich jej automatmi na chemickú analýzu. V roku 2008 sponzorovali súťaž na InnoCentive. Za dva mesiace dostali 113 návrhov od odborníkov z celého sveta. Tod Bedilion, ktorý v tom čase viedol riadenie technológie v Roche Diagnostics, medzi nimi našiel aj riešenie, nad ktorým si Roche bezúspešne lámal hlavu už 15 rokov.
Urýchlenie
V prípade firmy Roche izolovanie problému a súťaž okolo jeho riešenia výrazne urýchlili objavenie vhodného riešenia. Hyperšpecializácia dokáže skrátiť čas venovaný na jednotlivé činnosti už tým, že ich zverí rôznym ľuďom, tí na nich pracujú paralelne a tým vec zrýchľujú. Pritom môže ísť o celkom jednoduché práce. Existuje firma CastingWords, ktorá produkuje prepis audiosúborov s neuveriteľnou rýchlosťou – niekedy za kratšiu dobu, než trvalo samotné nahratie súboru! Je to tým, že rozdelia audionahrávku na menšie časti a tie rozpošlú svojim on-line prepisovačom (ktorých služby kupujú cez stránku Mechanical Turk firmy Amazon) a tí ich simultánne prepisujú. CastingWords má automatizované procesy, ktoré používajú vzájomne sa prekrývajúce časti menších kúskov (porovnanie tej istej vety u dvoch prepisujúcich) na vychytanie chýb a potom jednotlivé kúsky textu skompilujú do záverečného produktu. Táto kontrola kvality ukazuje aj to, ktorým spolupracovníkom sa dá dôverovať aj v budúcnosti.
Táto schopnosť rozdeliť počítačovo podporované práce medzi veľký počet pracovníkov nielen urýchľuje, ale súčasne umožňuje úplne iný časový a kapacitný harmonogram pre náročné situácie: tesne pred hurikánom Katrina, kedy kolabovali tiesňové linky pod náporom telefonátov, napríklad Červený kríž prenajal dodatočných 300 ľudí, ktorí vykryli nápor bez problémov.
Nižšie náklady
Rýchlejší priebeh prác je jednou z príčin, prečo hyperšpecializácia šetrí náklady. Bedilion to povedal pri skúsenosti, ktorú mal s InnoCentive: „Nemohol som zvolať 10 ľudí do jednej miestnosti a urobiť s nimi brainstorming alebo dvojdňový seminár pri všetkých tých cestovných a iných nákladoch za tú cenu, čo s InnoCentive. A na konci by som zostal so stovkami post-itových lístkov – a nie so zložkou 113 samostatných, veľmi podrobných návrhov.“ Navyše nepotrebovali v Roche znovuvynaliezať koleso, pretože sa toho ujali špecialisti s potrebnými skúsenosťami a nápadmi, ktorí z toho ešte aj odvodzovali osobnú spokojnosť.
Najväčšia úspora pre podniky pochádza z lepšieho využitia času ich vlastných zamestnancov. Hyperšpecializácia spočíva v tom, že sa časť práce poznatkových pracovníkov presunie na iných, vzdialených odborníkov, čo okamžite uvoľňuje čas našich expertov. Ten môžu presmerovať do úloh s vysokou pridanou hodnotou, ktoré môžu robiť len oni sami. Vezmime si ako príklad predaj. Počas tohto procesu sa zbiera množstvo údajov o zákazníkovi, ktoré treba evidovať a spracovať. Sú dôležité, ale zjavne nepredstavujú jadro činností našich obchodníckych „hviezd“ – a preto je to nesmierne plytvanie ich drahým časom. Ak sa tieto činnosti vysunú na mikrošpecialistov, môže sa obchodník venovať rozvíjaniu a získavaniu kontaktov.
Hyperšpecializácia a riadenie
Hyperšpecializácia od základov mení každý typ organizácie, hlavne spôsob zadávania úloh. Nielenže sa zmení popis práce väčšiny pozícií, ale je možné, že niektoré pozície a procesy sa aj celkom zrušia.
Záleží od toho, na čo sa manažment koncentruje. Môže sa sústrediť na vytesnenie činností s malou pridanou hodnotou, ale rovnako dobre sa môže rozhodnúť, že vytesní navonok vysoko špecializované problémy pre ľudí, ktorí sú v oblasti skutočnou špičkou. Nezávisle od toho, ktoré riešenie si vyberie, hyperšpecializácia si vyžiada nové manažérske zručnosti a poposúva manažérske hodnoty. Tak predovšetkým, manažéri sa budú musieť naučiť čo najvhodnejšie kúskovať poznatkovú prácu tak, aby vznikli celistvé, uzatvorené a delegovateľné celky bez kritických prepojení. Potom bude treba získať špecializovaných pracovníkov a zapojiť ich tak, aby boli pre podnik prínosom. Bude treba zabezpečiť kvalitu konečného výstupu a tým aj kvalitu jednotlivých „balíkov“ a bude treba tieto „balíky“ nakoniec integrovať do výsledného produktu.
Delenie práce na celky
Porozumenie, ako by sa poznatková práca dala rozdeliť na menšie čiastky, prichádza cez zmapovanie súčasného priebehu a rozsahu práce u tých, ktorí ju vykonávajú. Z takejto mapy sa dajú odčítať tie úlohy a podúlohy, ktoré by nejaký špecializovaný zdroj dokázal urobiť rýchlejšie, lacnejšie či kvalitnejšie. Podobné mapovanie úloh robil v roku 2008 farmaceutický gigant Pfizer. Mapovanie ukázalo, že vysokovzdelaní a špecializovaní odborníci trávili 20-40% svojho času vecami ako naťukávanie údajov do počítača, prieskumami internetu, analýzami základných reportov a sedením za PowerPointom. Firma vytvorila podmienky, aby sa tieto procesy presunuli – najprv do Indie do malých firiem, neskôr do jedného amerického podniku.
Pri delení práce na menšie kúsky je kľúčovým bodom porozumenie, ako sa jednotlivé časti činnosti navzájom ovplyvňujú a podmieňujú a či sa dajú účinne riadiť aj vtedy, keď ich vykonávajú rôzni ľudia.
Prideľovanie úloh
Na vykonávanie hyperšpecializovaných prác môžu podniky použiť svojich vlastných pracovníkov, môžu si vytvoriť úzky vzťah s externým dodávateľom alebo sa môžu spoľahnúť na sprostredkovateľské firmy, ktoré spájajú svojich klientov s komunitami špecializovaných pracovníkov.
V posledných rokoch vzniklo viacero firiem, ktoré robia sprostredkovateľov poskytujúcich zásobu zručných ľudí. Títo sprostredkovatelia umožňujú klientom realizovať úlohy od celkom malých až po obrovské. Príkladom „malých“ preberaných úloh sú Mechanical Turk alebo Samasource, kde pracovníci preberajú úlohy, ktoré trvajú pár sekúnd alebo minút, pričom ich pláca sa pohybuje od pár centov až po niekoľko dolárov za úlohu.
Podniky, ktoré už využívajú hyperšpecializáciu, si vytvorili rôzne inovatívne stimuly pre svojich pracovníkov. Väčšina z nich platí, ale mnohí sa spoliehajú aj na iné odmeny. TopCoder napríklad zverejňuje podrobné osobné štatistiky výkonnosti programátorov, ktoré si môže celá komunita prezerať a mnoho členov komunity sa snaží z plných síl, len aby svoje meno videli na zozname špičkových prispievateľov. Inou nefinančnou motiváciou je aj možnosť vyberať si svoje úlohy.
Kontrola kvality
Jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť kvalitu hyperšpecializovaných prác, je bežná rutina – overovanie referencií. Ale podniky si vyvinuli svoje vlastné, cielenejšie nástroje.
Jedným z nich je pláca na základe výsledku. Keď napríklad na InnoCentive prebieha súťaž, klient platí až na konci, za vyvinuté riešenie. Užívatelia služby Mechanical Turk platia, len keď je dosiahnutý istý štandard kvality.
Iný postup spočíva v tom, že viacerí pracovníci robia tú istú úlohu a použije sa len ten výsledok, ktorý je opakovaný. Podobný spôsob je zmiešať reálne úlohy s fiktívnymi, na ktorých sa hodnotí kvalita práce. CrowdFlower napríklad nedáva prácu ľuďom, ktorí pohoreli pri testovacích úlohách.
Integrácia
Posledná, ale asi najťažšia manažérska úloha pri hyperšpecializácii je potreba integrovať osve vyprodukované súčasti do jedného celistvého produktu. Pri tom sa manažér potýka s troma spôsobmi závislostí: so závislosťami z nadväznosti, závislosťami zo zdieľania a závislosťami zo skĺbenia. Na to treba mať niekoho, kto bude mať riadiacu právomoc nad celým procesom, niečo ako „projektového manažéra“. TopCoder používa na to „kopilotov“, skúsených členov komunity, ktorí pomôžu klientovi upresniť jeho požiadavky a zabezpečujú, aby programátori mali k dispozícii všetky informácie potrebné na to, aby mohli navzájom účinne konkurovať. V podstate sú kopiloti špecialisti, ktorí sa špecializujú na koordinovanie práce iných špecialistov.
Pri závislostiach daných nadväznosťou sú jednotlivé úlohy na seba naviazané s tým, že druhá úloha závisí od výstupu prvej. Softvérové nástroje sú schopné prevziať toto sledovanie a posielať nadväzujúcej operácii informácie o stave predchádzajúcej operácie. Takto to používa napríklad CastingWords, kde softvér nasmeruje jednotlivé „balíčky“ ich spracovateľom, kontroluje a opravuje nezhody a nakoniec texty skombinuje do jedného konečného.
Pri závislostiach daných zdieľaním iných zdrojov viac pracovníkov používa ten istý zdroj. Tento spôsob zdieľania sa najľahšie riadi rôznymi imitáciami „trhu“ a „ponuky“. Napríklad programátori TopCoderu často vytvárajú prvky pre zdieľanú knižnicu modulov a sami ich aj využívajú. Tí, ktorí niečím prispeli, dostanú malú čiastku zakaždým, keď niekto ich modul použije.
Ďalším kritickým faktorom a zdieľaným zdrojom je čas ľudí, ktorí sú pre danú úlohu k dispozícii. Aj tento faktor sa dá ošetriť imitovaním trhového prostredia a všetci doteraz spomínaní sprostredkovatelia používajú pevné sadzby alebo systém ponuky/dopytu.
Závislosť na skĺbení vzniká vtedy, keď konečný predateľný produkt pozostáva z viacerých častí, ktoré ešte treba navzájom skĺbiť a vyladiť. Pre tento typ závislosti dobre fungujú modulárna štruktúra a štandardizácia modulov/rozhraní. TopCoder vytvárajú na začiatku projektu celkovú architektúru, presne zadefinujú rozhrania medzi jednotlivými balíkmi prác a potom sa dajú jednotlivé balíky vyvíjať aj simultánne, čím sa celý proces zrýchľuje.
Prekvapivý príklad pochádza od CrowdForge, prototypu systému vyvinutého na Carnegie Mellon univerzite. Zapodieva sa čímsi, čo veľa ľudí považuje za nerealizovateľné: Môže byť kvalitná próza zostavená z kúskov rôznych ľudí, ktorí na nich pracujú bez vzájomného spojenia? CrowdForge použil službu Mechanical Turk na to, aby písali články do encyklopédie. Najprv požiadali pár ľudí, aby napísali osnovy článkov. Potom iní boli poverení tým, aby zozbierali informácie pre rôzne časti článkov. Zas iní na základe týchto informácií mali napísať odseky. Na konci systém automaticky pozliepal odseky podľa pôvodných osnov. Nezávislí hodnotitelia zistili, že takto zostavené články majú vyššiu kvalitu ako články písané jedným autorom v tej istej cenovej relácii.
Pre a proti
Hyperšpecializácia poskytuje tak podnikom, ako aj pracovníkom oveľa vyššiu flexibilitu než bežné spôsoby zamestnávania. Ľudia si sami môžu určovať, kedy a kde budú pracovať. Takisto hyperšpacializácia nedostatok istých zručností na národných/regionálnych trhoch práce. Podniky na celom svete sa potýkajú s tým, že len ťažko obsadzujú isté špecifické pozície (najčastejšie obchodníkov, inžinierov a účtovníkov), pretože na trhu jednoducho nie je dostatok dobrých odborníkov. Tieto problémy vie hyperšpecializácia preklenúť tak, že sa práca prerozdelí a jeden odborník-účtovník koordinuje prácu viacerých hyperšpecialistov s nižšou úrovňou zručností na tých úlohách, ktoré to unesú.
Takisto je hyperšpecializácia výhodná pre ľudí, ktorí majú problém zamestnať sa v svojom regióne. Internetoví sprostredkovatelia totiž posudzujú ľudí podľa ich schopností a skutočných výkonov, nie podľa ich životopisu, dobrozdaní od predchádzajúcich zamestnávateľov a odpracovaných rokov. Takže hyperšpecializácia je vhodná pre mladých ľudí, ktorí ešte nemajú čo predložiť okrem svojich schopností, pre starších ľudí a pre všetkých, ktorí by v normálnom zamestnaní museli prekonávať rasovú, vekovú alebo pohlavnú diskrimináciu.
Aj ľudia, ktorí si potrebujú zarobiť alebo privyrobiť a ich domovský trh práce im neposkytuje potrebnú príležitosť, majú pri hyperšpecializácii zvýšenú šancu. To sa týka hlavne tých, čo žijú v rozvojových krajinách, kde sú aj bežné príjmy pomerne nízke oproti rozvinutým krajinám (niekedy aj osemnásobne). Pre takýchto ľudí aj nižší zárobok hyperšpecialistu znamená vďačný prínos do rozpočtu.
Ak sa to však zneužije, predstavuje hyperšpecializácia rovnako príležitosť na nesvedomité zdieranie pracovnej sily odkázanej na túto príležitosť. Platy hyperšpecialistov sú samu o sebe nižšie a ich umelým stláčaním môže dôjsť k modernému otrokárstvu (hoci ešte stále platí, že to, čo sa považuje za „hladovú plácu“ v rozvinutých krajinách, je pre rozvojové krajiny „slušný zárobok“). Napríklad nedávne prieskumy ukázali, že ľudia pracujúci pre Mechanical Turk hodnotili svojho zamestnávateľa pozitívnejšie ako typických zamestnávateľov.
Zato jedno „proti“ zostáva: fragmentácia práce na veľmi malé čiastočky znemožňuje pracovníkovi odhadnúť, či sa nepodieľa na niečom neetickom alebo protirečiacom jeho vierovyznaniu či osobným hodnotám. Prieskum u Mechanical Turk ukázal napríklad, že asi 40% mikroúloh, ktoré pracovníci robili, bolo výroba spamov alebo astroturfing.
Niekedy navyše môže mať prílišné fragmentovanie práce dopady na jej zaujímavosť a môže psychicky otupovať toho, kto prácu vykonáva.
1,258 total views, 6 views today
