Anthony Robbins: “V rámci svojej poradenskej činnosti pre rôzne americké firmy som zistil, že väčšina firiem sa snaží nakriatnuť svojich pracovníkov k zvýšeniu výkonov prostredníctvom negatívneho zosilnenia. Táto stratégia prevláda, rovnako ako prevláda strach z trestu ako základný motivátor. Stratégia môže viesť krátkodobo k úspechom, ale z dlhodobého hľadiska nie. Skôr či neskôr budú tieto firmy čeliť rovnakým problémom ako pred časom východoeurópske diktatúry: ľudí možno dlho držať pomocou strachu v šachu, ale len čo pohár pretečie, vzbúria sa.
Druhou dôležitou motivačnou stratégiou firiem sú finančné stimuly. Je to síce vynikajúca myšlienka a v princípe ju aj zamestnanci patrične oceňujú, ale aj ona má len obmedzenú účinnosť. Niekde po ceste sa nájde bod, keď jej účinok zmizne a ani dodatočné finančné stimuly už nevedú k zvýšeniu kvality práce. Veľa firiem už zistilo, že ich snahy v tejto oblasti viedli len do istej miery k úspechu. Keď je isté správanie posilňované formou peňazí, začnú ľudia očakávať, že špičkové výkony okamžite vynesú vysoké zárobky. Pracujú už len pre peniaze – a keď sa tieto okamžite nedostavia, nie sú ochotní pohnúť prstom viac, než nevyhnutne treba. Takto podnik pomaly ale iste stráca svoj finančný akčný rádius, pretože musí vyhovieť rastúcim finančným nárokom svojho osadenstva.
Tretia účinná možnosť motivácie je osobný rozvoj. Ak svojim zamestnancom pomôžete v osobnom raste a rozvoji osobnosti, začnú cítiť radosť zo života, z kontaktu s inými a z vlastnej pracovnej činnosti. Tým v nich aj vzbudíte prianie viac prispieť k dobru podniku. Toto správanie je vyvolané pocitom osobnej hrdosti a nie nátlakom zvonka. To neznačí, že sa musíte vzdať rôznych stimulačných programov – mali by ste sa však ubezpečiť, že zohľadňujete najsilnejší motivátor, teda potrebu človeka po vlastnom rozvoji.”
10,453 total views, 10 views today
