Hodnotíme všetci a vždy
Iste to poznáte aj vy. Dennodenne si hovoríme – to je výborné, to zas dobré, toto sa nám celkom podarilo a tamto zas nie, tu by bolo treba čo-to zlepšiť…. Vyjadrujeme sa tak o úlohách, ktoré sme mali urobiť my alebo niekto iný, o rokovaniach a stretnutiach dňa, ale aj o medziľudských vzťahoch s našimi šéfmi, partnermi, spolupracovníkmi, podriadenými, a v neposlednom rade aj s klientami. Neustále hodnotíme, zhodnocujeme, prehodnocujeme to, čo sme počas dňa zažili. Robíme to podľa nášho vnútorného rebríčka, podľa kritérií, ktoré sme si často zvolili iba na základe našich pocitov. A robíme tak všetci. Či už nahlas, priamo z očí do očí, alebo len tak potichu, pre seba.
Pracovné hodnotenia sú špecifickým druhom hodnotenia
Osobitnou kategóriou hodnotenia je pracovné hodnotenie, ktoré sa uskutočňuje medzi pracovníkom a jeho priamym nadriadeným – vedúcim. Má svoje presné pravidlá a zákonitosti, aj keď z hľadiska samotnej realizácie je v jednotlivostiach v každom podniku odlišné. Jednou z dôležitých podmienok však je, aby boli kritériá a pravidlá hodnotenia známe každému a dostatočne včas. Iba tak je možné, že sa hodnotiaci a hodnotený budú cítiť ešte pred začatím hodnotiaceho rozhovoru ako partneri, ktorí majú rovnaké šance vyjadriť sa.
Pracovné hodnotenia – teda hodnotiace rozhovory – sa v podnikoch uskutočňujú spravidla raz za rok, v niektorých však aj častejšie, spravidla pri bilancii za predchádzajúce obdobie. Je to oficiálne vytvorený priestor na uskutočnenie takýchto špeciálnych rozhovorov.
Nejde iba o financie
V mnohých podnikoch sa hodnotiace rozhovory uskutočňujú v súvislosti s každoročnou zmenou platu. O tom, či je to vhodné alebo nie, by sa dalo polemizovať. Jedni hovoria, že áno, lebo ak sa pri hodnotení hovorí aj o peniazoch, ľudia k nemu pristupujú s väčšou vážnosťou a zodpovednosťou. Iní zastávajú názor, že nie, lebo práve vtedy sú rozhovory otvorenejšie a úprimnejšie. To, v akej atmosfére bude prebiehať, závisí predovšetkým od vedúceho. Ak vytvorí atmosféru otvorenosti a dôvery, má vlastne spolovice ľahšiu prácu. Rozhovor nadobudne iný význam, nebude to len rozprava o plate. Bude to príležitosť povedať si, na čo inokedy zvyčajne nie je čas.
Počas bežného pracovného režimu si mnohé informácie odovzdávame iba vo veľmi skratkovitej podobe, narýchlo, pretože sa ponáhľame za ďalšími úlohami a povinnosťami. Nevyjadrujeme sa obšírnejšie ku kvalite našej práce, nerozoberáme do podrobností podmienky, za akých sme robili, nehovoríme ani o našom prežívaní v súvislosti s vykonanou prácou a vzťahmi na pracovisku. O tom sa rozhovoríme iba vtedy, keď sa nám niečo dôležité nepodarilo.
Za predpokladu, že sa vytvoria vhodné podmienky, môže byť hodnotiaci rozhovor v rýchlom kolotoči pracovných povinností jedinečnou (a často aj jedinou) príležitosťou na chvíľu sa zastaviť, zamyslieť sa, podrobne zhodnotiť a zosumarizovať, čo sa nám v práci darí a ako ju ešte môžeme vylepšiť, ale aj čo sa nám v práci nedarí a ako dosiahnuť zlepšenie. Je to čas povedať si dobré aj zlé, a to na obidvoch stranách. Vedúci pracovník by mal podrobne zhodnotiť výkon podriadeného, jeho úspechy a ich príčiny, ale aj neúspechy a príčiny týchto prehier, príp. zvážiť aj vlastný podiel viny na nich. Veľmi dôležité je, aby aj pracovník dostal priestor a našiel v sebe odvahu vysloviť z očí do očí vedúcemu, čo sa mu na jeho práci páči, čo robí rád, či má zabezpečené dobré podmienky, ale hlavne čo sa mu nedarí, čo robí nerád a ktoré podmienky nie sú pre podanie plnohodnotného výkonu dostačujúce. Len vtedy môžu vedúci aj pracovník spoločne hľadať lepšie riešenie. Pracovno-hodnotiaci rozhovor sa takto stáva naozaj rozumným nástrojom zlepšovania podávaného výkonu odboru i pracovníka, potrebných pracovných podmienok a v neposlednom rade aj osobného rastu pracovníka. Môžu tak definovať perspektívy osobného rastu a budovania kariéry pracovníka, ktoré sú významným činiteľom miery spokojnosti pracovníka na pracovisku. Ak má pracovník pred sebou vidinu svojho rozvoja, ktorá mu zaručuje, že bude rásť ako osobnosť, že sa bude učiť nové veci, práca sa pre neho nestane nudnou a nezaujímavou a bude mať dôvod zapojiť sa do nej hlbšie a intenzívnejšie.
Takéto vypovedanie o pozitívach a negatívach, o očakávaniach z jednej aj z druhej strany má okrem pracovnej roviny aj rovinu ľudskú. Ak sa robí úprimne a poctivo v zmysle zásad efektívnej komunikácie, dochádza častokrát aj k čisteniu vzájomných vzťahov, zanesených mesiace nevypovedanými drobnými nespravodlivosťami a krivdami, ktoré v pracovnom procese prežíva každý z nás, ale možno aj veľkými konfliktmi, ktoré potrebujú čas na zahojenie. Pracovné hodnotenie poskytuje práve ten priestor, kedy sa netreba nikam ponáhľať, kedy vedúci má dostatok času na vytvorenie atmosféry dôvery a pohody pre vzájomný rozhovor.
Môže teda pracovné hodnotenie motivovať?
Môže, a to tak, že sa pomocou neho zlepšia podmienky na uspokojenie potrieb fyziologických (hlad, smäd, potreba bezpečia), psychologických (ocenenie – niečo dosiahnuť, byť kompetentný, získať uznanie; potreba prináležania a lásky – byť akceptovaný a niekam patriť), ako aj potreby sebarealizácie (uplatniť svoj jedinečný potenciál).
V práci trávime tretinu svojho života a či chceme alebo nie, výrazne ovplyvňuje náš život a našu spokojnosť v ňom. Preto je dôležité, aby sme v nej napriek všetkým ťažkostiam našli v práci spokojnosť, ktorá prispeje k celkovej harmónii našej osobnosti. A to možno práve cez rozhovory, v ktorých budeme otvorene hovoriť o tom, čo nás v nej teší, ale aj trápi.
Autor: Mgr. Zora Hudíková
2,070 total views, 5 views today
