Na blogu Daniela Pinka sa objavili vybrané myšlienky z knihy Olivera Burkemana Antidote. Daniela Pinka možno poznáte s jeho provokatívnou tézou, že odmeňovanie výkonnosti je demotivujúce… Nuž, k tomu sa možno postaviť rôzne (a na Slovensku extra rôzne 😉 ), ale Pink má výborné oko pre vystihnutie zaujímavých myšlienok a tak z jeho série otázok a odpovedí s Oliverom Burkemanom vyberiem to, čo mi prichodí ako zaujímavý a praktický poznatok:
| Pri prerábke firemnej stránky www.ibispartner.sk sme úplne zrušili Čitáreň, v ktorej okrem vybraných článkov z Manažéra bolo aj množstvo článkov, ktoré vyšli v našich niekdajších newsletteroch SuperTip a Prezentačné tipy. Keďže niektoré z nich obsahujú ešte aj dnes užitočné informácie a tipy, budeme ich každý piatok v tejto rubrike pravidelne zaraďovať do databázy starších článkov. Dnešný článok je z blogu a vyšiel 20. novembra 2012. |
Vyzerá to tak, že Oliver Burkeman v knihe považuje západnú snahu po pozitivite, ako ju vnímame posledných 10-15 rokov, za kontraproduktívnu.
Prečo je pozitívne myslenie škodlivé, ak nám robí dobre?
Problém je už s tým “robí nám dobre”; existujú psychologické dôkazy, že silenie sa do pozitívneho myslenia dokáže totálne rozhodiť náš svet.
Toto sústreďovanie sa na dosiahnutie toho “správneho” emocionálneho stavu – napr. stály vyškerený optimizmus – odvádza našu pozornosť od toho, aby sme urobili opatrenia, ktoré skutočne zaberú. (Plus, takíto ľudia nás dobre rozčuľujú.)
Oveľa podstatnejšie než sústavne sa škeriť od ucha k uchu je naučiť sa žiť s neistotou, nejednoznačnosťou, pesimizmom a prehrami tak, aby nás neničili. Je to oveľa lepšie než správať sa k nim, ako keby boli jedovaté.
Asi najprovokatívnejšia kapitola v knihe je vraj “Goal Crazy”, niečo ako “šialenstvo cieľov”. Ustavičná honba za dosahovaním cieľov je nesprávna.
To preto, že ciele majú v živote svoje miesto – ale život neslobodno zredukovať len na ciele a naháňačku za ich dosiahnutím. Ak sa sústredíme len na jedinú vec, môžeme tým ohroziť iné, pre život rovnako dôležité veci (napríklad pri honbe za kariérou si manažér celkom rozvráti rodinné vzťahy).
Navyše ak si presne nalinajkujeme budúcnosť, môžeme sa stať slepými voči príležitostiam, ktoré nie sú až také zjavné alebo momentálne nám nehrajú do kariet. Miesto toho, aby sme využívali priazeň prostredia a šli cestou menšieho odporu, sústreďujeme sa na prekonávanie prekážok a budujeme v sebe pocit, že život je o príkoriach a námahe a nič, čo nebolo dosiahnuté s osobnou obetou, nestojí za to.
Burkeman odporúča aspoň časť cieľov premeniť z výsledkových cieľov na procesné – miesto “napíšem úžasný román” si stanovme “budem písať 45 minút denne”. To nás otvorí pre príležitosti, ktoré by sme si inak nevšimli.
Prieskumy dokladajú, že aj v tom najbiednejšom národe na svete sú ľudia, ktorí v pocite šťastia sústavne dosahujú vyššie hodnoty ako ľudia z rozvinutých krajín.
Ľudia, ktorí žijú v biednych, nestabilných podmienkach, majú jednu výhodu – sú donútení čeliť základnej neistote existencie. Neupínajú sa na zvýšenie platu a kúpenie si ešte väčšieho auta ako na okamih, kedy budú konečne šťastní – miesto toho musia žiť v neistote a hľadať šťastie v tom okamihu, ktorý majú k dispozícii, pretože nevedia, čo bude zajtra. Vytvárajú si o to pevnejšie vzťahy k rodine a susedom – základ pre pocit spokojnosti.
Na naučenie sa žiť s neistými alebo nepríjemnými situáciami odporúča Burkeman rôzne techniky. Spomína techniku stoikov “zahanbite sami seba na verejnosti”. Alebo si máme vziať nejakú vec, ktorú už dlho odkladáme, a nemáme sa snažiť zbaviť negatívnych pocitov, čo s ňou spájame, ale ich uznať, precítiť – a napriek tomu danú vec urobiť. Iná vec je kritické pozorovanie vlastných myšlienok a reakcií, ktoré nám pomáha získavať odstup od nášho autopilota a dáva nám väčšiu šancu racionálne rozhodovať a prestať reagovať. Takto sa naučíme existovať aj s negatívnymi pocitmi, miesto toho, aby sme ich vytesňovali do podvedomia a snažili sa prekryť ich falošnou pozitivitou.
8,329 total views, 1 views today
