Obvykle je ťažké určiť presnú hranicu toho, kedy sa motivácia zvrhne na manipuláciu. Oboje totiž sleduje jedno – upriamiť pozornosť človeka smerom, ktorým potrebujeme. O tom, či ide o jedno alebo druhé, rozhoduje väčšinou pocit, ktorý v človeku zostane po dosiahnutí želaného cieľa – či sa cíti spokojný, alebo sa cíti zneužitý.
Takže by sa dalo povedať, že o tom, či ide o manipuláciu alebo motiváciu, rozhoduje manipulovaný/motivovaný sám. Ak sme ho motivovali, cíti sa dobre, že dané rozhodnutie podpisuje. Ak sme ho manipulovali, cíti na záver, že ním pohŕdame, pretože s ním nejednáme na rovinu.
A tým sa dostávame k jadru veci. Pokiaľ ideme niekoho motivovať, môžeme použiť niektorú z jeho hodnôt, ktorú zdôrazníme a okolo nej vybudujeme príbeh, prečo ju treba dosiahnuť.
Ak mienime manipulovať, tak taká hodnota neexistuje. Potrebujeme, aby človek cítil potrebu urobiť to, čo od neho chceme, hoci nemá nijaký záujem na tom, aby to tak bolo… Alebo chceme ešte niečo horšie – vmanévrovať ho do postavenia, kedy bude musieť konať podľa našej predstavy, hoci je to pre neho nevýhodné.
To si však vyžaduje jedno: ak sa rozhodneme niekoho manipulovať, musíme byť v manipulovaní nutne zručnejší ako on.
Napríklad chcete od niekoho, aby urobil za vás robotu, do ktorej sa ani vám, ani nikomu inému nechce. Ak mu začnete jajkať, akí ste preťažení, a za chvíľku vás uvidí postávať pri kávovare, môžem vám povedať, že už druhýkrát od neho nič nedostanete…
Pokiaľ ideme niekoho motivovať, môžeme použiť niektorú z jeho hodnôt, ktorú zdôrazníme a okolo nej vybudujeme príbeh, prečo ju treba dosiahnuť.
Môžete na to ísť „chytro“ a ponúknuť mu, že ak on vám uberie túto prácu, tak potom vy miesto neho urobíte niečo iné. Samozrejme, potom vzniká otázka, že ak máte čas robiť nejakú jeho prácu, prečo si neurobíte tú svoju… a ten človek na to príde! Možno nie okamžite, možno až po dni-dvoch, ale zlý pocit z celej akcie v ňom zostane a nabudúce bude neochotný pomáhať aj vtedy, keď bude na to legitímny dôvod.
Ak nie ste zručný manipulátor a potrebujete odstrániť zlú príchuť zo vzájomnej dohody, pomôže jedno – urobte s ním výmenný obchod: „pozri, ja som skutočne nanič v tejto činnosti, potreboval by som tvoju pomoc, a na výmenu zas môžeš na mňa presunúť nejakú inú robotu, ktorú viem urobiť a tebe sa do nej nechce“. Takýmto otvoreným prístupom robíme z toho druhého partnera, nie manipulovanú ovcu. Nemá veľkú možnosť odmietnuť, ale má možnosť si v rámci „výmenného obchodu“ uhrať nejakú svoju potrebu, ktorá je preňho cenná.
Predstavte si, že by ste šli niečo predávať zručnému obchodníkovi. Okamžite by prehliadol vaše manévre a ešte by ich použil proti vám, pretože by ho urážalo, že sa o manipuláciu vôbec pokúšate!
Presne také isté je to, keď idete „predávať“ svoje myšlienky – napríklad manažmentu. Aby ste ich nemanipulovali katastrofickými scenármi, potrebujete nájsť aspoň nejakú zdieľanú hodnotu, okolo ktorej vybudujete svoju argumentáciu. Tým sa poistíte, že keď odídete z konferenčnej miestnosti, bude manažment ešte aj naďalej toho názoru, že treba konať a to, čo navrhujete, je rozumná alternatíva.
Helena Reháková
Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.
2,331 total views, 5 views today
