V našom modernom a tvrdo ekonomickom svete sa z koncepcie kritického myslenia stáva mocná a vysoko žiadaná zručnosť pre navrhovanie racionálnych a realizovateľných riešení na komplexné problémy.

Čo je kritické myslenie? Je to disciplinovaný intelektuálny proces odstraňovania predpojatostí pri tom, ako človek triedi, syntetizuje, analyzuje a vyhodnocuje informácie zozbierané pozorovaniami a/alebo skúsenosťami. Súčasťou je modelovanie situácie z rôznych uhlov pohľadu a zvažovanie, zdôvodňovanie a komunikovanie záverov jasným a logickým spôsobom.

Prečo je to dôležité pre HR profesionálov?

Schopnosť kriticky myslieť je podstatná pre kvalitu hocijakého rozhodovacieho procesu. Vyžaduje si, aby človek zostal otvorený a objektívny aj v tých najcitlivejších situáciách. Človek s kritickým myslením si vie predstaviť celú škálu možností a reťaz príčin a následkov, bez obmedzení konvenčných predstáv.

Pred niekoľkými rokmi, keď som robil tréningy pre stredne veľkú banku, spýtal som sa jednej skúsenej pracovníčky, koho v svojom odbore považuje za najlepší vzor. Odpovedala: „No predsa ostatné banky.“ Spýtal som sa jej, či tento prístup nemôže obmedziť jej schopnosť riešiť problémy a dosahovať ciele svojho útvaru a klientov. Nevedela reagovať, pretože už bola naprogramovaná svojou profesiou na to, aby myslela istým spôsobom. Bola obmedzená svojou neschopnosťou alebo neochotou myslieť aj za hranice bežného bankárskeho videnia sveta.

Články o podnikateľských stratégiách a učebnice sú plné príkladov kreatívneho myslenia. Regionálny autoservis mal problémy so zákazníckym servisom pri prezúvaní pneumatík. Obvykle trvalo hodinu a štvrť od zakúpenia pneumatík po ich namontovanie, než zákazník mohol odísť s prezutým autom. Miesto toho, aby sa poobzerali, ako podobný problém riešia iné autoservisy, vyslali tím na štúdium činností a procesov svetovej jednotky v prezúvaní pneumatík, NASCAR. Tím si odtiaľ odniesol lekciu o riadení skladových zásob, lekciu o procese prezúvania pneumatík a lekciu o tímovej práci. Ani potom ešte neboli schopní zreprodukovať štandard NASCARu, ale vedeli zredukovať čas potrebný na výmenu pneumatík vo vlastnej firme na 30 minút – na veľkú radosť svojich zákazníkov.

Súčasné ekonomické a politické podmienky v krajinách Eurozóny ako Cyprus, Grécko a Portugalsko volajú tiež po kvalitnom kritickom myslení. Nedávny úvodník Wall Street Journalu popisuje Eurozónu ako bezodné prepadlisko, pretože nedokázala reformovať sklerotické trhy práce, zrušiť regulácie, ktoré požierajú pracovné miesta, zoštíhliť štátny aparát, zvýšiť konkurencieschopnosť daňových systémov (pri plnej transparentnosti) a držať odbory v rozumných medziach.

Existujú navyše dôkazy, že problémy, s ktorými Eurozóna musí zápasiť, sú také komplexné, že im nikto v úradoch verejnej a štátnej správy nerozumie dokonale. Ak je toto pravda, je nereálne očakávať od úradníkov dobré rozhodnutia. Politici sú zviazaní svojou straníckou príslušnosťou a nesmú veľmi vybočiť zo straníckej línie. Manažéri v biznise sú sústredení na zisky a vytváranie hodnoty pre podielnikov a často pritom neberú ohľad na faktory, ktoré sa priamo neviažu so ziskom, ale dokážu poškodzovať prostredie.

Kreatívne myslenie si vyžaduje mnoho schopností a hodnôt mimo rámec samotnej odbornosti. Sem patria solídne základy z podnikania, finančná gramotnosť, poznať spôsob, akým podnik na seba zarába, taktické a strategické plánovanie, realizácia podnikateľského plánu, schopnosť vidieť široký obraz a presné poznanie kultúry ľudí, priemyslu a krajiny a ich histórie.

A tu nastupuje HR.

Hoci nie sú nastavení na jediný útvar alebo jedinú odbornosť, efektívni lídri HR môžu zvýšiť mieru kritického myslenia.

1. Naučte ľudí, ako funguje sféra ich podnikania. Každý pracovník potrebuje vedieť, aký vplyv má jeho práca na prácu iných pracovníkov v iných útvaroch, napr. finančnom, výrobnom, marketingovom, logistickom. Naučte ich, ako odhadnúť finančnú stabilitu podniku a ako si spraviť SWOT analýzu seba samých, konkurentov, trhu i celého priemyslu, v ktorom sú zamestnaní. Uvidíte, ako veľa HR pracovníkov dychtí po takomto tréningu – keď vidia jeho dopad.
2. Podporujte otvorené diskusie o príčinách a dopadoch minulých rozhodnutí, aby ste porozumeli, čo zafungovalo a čo zlyhalo – a prečo. Na to potrebujete atmosféru dôvery, ktorá dovolí ľuďom otvorene, ale rozumne vysloviť, čo majú na mysli, a podložiť to rozumnými argumentmi – aj keď to protirečí oficiálnemu postoju manažmentu alebo politiky. Je to vyššia forma brainstormingu zameraná priamo na zlepšenie podmienok útvaru či celej organizácie.
3. Podporujte informované a kultúrne škriepky, ktoré sa sústreďujú na potenciálne riešenie skutočných alebo vnímaných problémov. Vďaka transparentnosti internetu možno hocikedy získať dáta, ktoré spoľahlivo dokumentujú stav podniku. Obedné diskusie alebo podobné neformálne stretnutia zamerané na rozšírenie poznania vedia navrhnúť možné riešenia problémov, ktoré obvykle nenájdeme v učebniciach, odborných článkoch alebo elitných manažérskych stretnutiach. Sústreďte sa na záujem, nie na pozície.
4. Pomenujte kulturálne aspekty rozhodovania. Tak ako tá pracovníčka z banky, existujú predsudky, že problémy jedného odvetvia možno riešiť len tak, ako ho riešia iní v danom odvetví. Toto priamo obmedzuje schopnosť vytvárať alternatívne riešenia na ťažké problémy. Ako príklad poslúži iná banka, ktorá hľadala vedúceho pobočky pre svoju pobočku, ktorá sa nachádzala v problémoch. Miesto toho, aby si vyberali z interných kandidátov, rozhodli sa prijať najlepšieho manažéra predaja z lokálneho reťazca. Argumentom pre toto rozhodnutie bolo, že je to špičkový predajca a v pobočke bude mať skúsený podporný štáb, ktorý zvláda väčšinu háklivých bankových funkcií. Za 18 mesiacov sa banka stala najlepšou z pobočiek.
5. Prepojte individuálnu prácu jednotlivcov s celkovými cieľmi organizácie. To začína jednoduchým popisom práce, ktorý obsahuje, ktorú prácu treba odviesť, želateľné výsledky a ako ich dosiahnutie priamo alebo nepriamo prospieva k naplneniu cieľov útvaru/podniku a spokojnosti zákazníka.
6. Spochybňujte konvenčné, zabehané myslenie. To neznamená nebrať do úvahy úspechy a hodnoty z minulosti. Kritické myslenie si vyžaduje, aby sme ich použili ako nasmerovanie pre súčasné a budúce rozhodnutia. Ak sústredíme rozhodovanie do malých skupín predpokladaných expertov, vystavujeme sa nebezpečenstvu tzv. groupthinku, teda skupinovej slepoty, ktorá je priamym protikladom kritického myslenia. Takéto úzke, uzavreté skupiny (napr. kongresy, parlamenty a vrcholové manažérske tímy) často zlyhajú, pretože sa pokúšajú premeniť svoju expertízu na byrokraciu ignorujúcu kolektívnu múdrosť svojich zamestnancov alebo obyvateľstva.

Nadobudnutie a využívanie zručností kritického myslenia je kľúčové pri riešení zložitých a mnohoaspektových problémov. Možno nevytiahne krajiny ako Cyprus z jeho ekonomických problémov okamžite, ale dokáže odhaliť vhodné riešenia.

Manažér 72 (1/2014)

Ken Moore

Kenneth W. Moore, člen Americkej spoločnosti pre riadenie ľudských zdrojov, je predseda Ken Moore Associates, poradenskej firmy so sídlom v Schenectady, NY. Je tiež externým profesorom na NewYorkskej štátnej univerzite v Albany, kde vyučuje oblasť strategického manažmentu. Možno ho kontaktovať na kmoore01@nycap.rr.com.

http://www.kenmooreassociates.com

 3,041 total views,  6 views today

0

0