Byť ženou v čele výrobného podniku nie je na Slovensku bežný jav. Jana Bogyóová z Reydel Slovakia je výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Najprv pôsobila v typicky hierarchickej, mužsky riadenej firme, dnes je riaditeľkou pomerne plocho štruktúrovaného výrobného závodu, ktorý dodáva pre automobilový priemysel. Za sebou má kariéru supervízora kvality, vedúceho kvality a nakoniec riaditeľa.
Jana Bogyóová vyštudovala Materiálovotechnickú fakultu STU v Trnave so špecializáciou na inžinierstvo kvality. „V tej dobe to bolo nóvum a z mojej strany to bolo dobré rozhodnutie,“ hovorí. „Na trhu ešte nebolo veľa ľudí s touto špecializáciou. Navyše mi SES Tlmače poskytli štipendium a možnosť nastúpiť tam do práce. V tejto firme som získala bohaté skúsenosti s kvalitou ako takou, i so systémom riadenia kvality. SES Tlmače však bola čisto slovenská firma so slovenským manažmentom a po čase mi začala chýbať komunikácia so zahraničím. Preto som prešla do firmy Semecs Solid do Vrábľov na pozíciu inžiniera kvality. Rozhodla o tom hlavne šanca komunikovať s Holandskom v angličtine, čo bola taká druhá méta v mojom živote.“
V Semecs Solid sa Jana Bogyóová po vyše roku prepracovala na pozíciu manažéra kvality. „Výroba v Semecse bola zameraná na dosky plošných spojov pre vykurovacie zariadenia, a to, žiaľ, nebol taký ako automotive. V tom čase sa začal rozmach automobilového priemyslu na Slovensku, prichádzali nové firmy, okrem iného aj PSA. Pre mňa to bola ďalšia výzva, kedy som si povedala, že chcem… To bola taká tretia méta v mojom živote – práca v dynamickom, dravom priemysle. V tom čase sa začal u nás budovať Visteon, závod pre výrobu interiérových dielov. Prešla som tam na pozíciu supervízora kvality. Za celú tú éru to bola vysoká škola mojej profesionality,“ spomína Jana Bogyóová s úsmevom. „Dostala som príležitosť napriamo komunikovať so zákazníkmi i s dodávateľmi – to, čo mi v predošlej firme tak chýbalo. Táto komunikácia dovnútra s výrobou a navonok so zákazníkmi a dodávateľmi je kľúčová pre to, aby výstupy podniku boli skutočne dobré. Pre mňa to bola navyše škola komunikácie, pretože s každým z týchto partnerov treba komunikovať iným spôsobom.“
Neskôr sa Jana Bogyóová vypracovala na pozíciu riaditeľky kvality – a to jej otvorilo zasa nové možnosti. „V tom čase bol vo Visteone vždy zahraničný riaditeľ. Môj šéf bol Francúz, predchádzajúci šéf bol, napríklad, Nemec. A keď musel môj šéf odcestovať na podporu iných závodov do Francúzska alebo do Ruska, zodpovedala som kompletne za riadenie výroby, aj keď som bola len riaditeľka pre kvalitu. Môj šéf si to pochvaľoval a hovorieval o mne, že som najlepší človek, ktorého na to má – s vysokým drajvom, ktorý ide, nepustí veci, dotiahne to a spraví všetko pre to, aby spoločnosť mala benefit.“
Pôsobenie na pozícii riaditeľky pre kvalitu dalo Jane Bogyóovej nové skúsenosti. „Musela som sa naučiť veľa nových zručností – profesionálnych rovnako ako riadiacich. Musela som sa naučiť komunikovať a bojovať za svoje ciele i za ciele spoločnosti. Mojím veľkým plusom bolo, že som človek, ktorý si ide za svojím a doťahuje veci do úspešného konca. Vždy som našla spôsob, ako sa dopracovať k tomu, čo bolo potrebné.“
Čo zodpovedá za jej cestu nahor – povaha alebo plánovitosť? Jana Bogyóová sa smeje: „80% je moja povaha, ale zvyšných 20% je zhoda okolností a dobrá príprava, odvaha prijímať výzvy. Je pravda, že som jediná žena-riaditeľka závodu v korporácii, čo je neobvyklé. Navyše som sa do svojej pozície dostala relatívne mladá a presne v čase, kedy som sa vracala po druhej materskej dovolenke do práce.“
Bolo to obdobie, kedy z firmy odchádzal jej vtedajší riaditeľ a hľadal sa jeho nasledovník. Jana Bogyóová prejavila o funkciu záujem. „Predchádzalo tomu hodne rozhovorov s korporátnym personálnym riaditeľom,“ spomína. „Bolo tam veľa vecí, ktoré bolo treba prebrať. Poznali ma ako povahu, ktorá drajvuje celú výrobu. Byť však šéfkou celého závodu je trochu iné. Do hry vstupovalo, že som žena s malým dieťaťom. Navyše mi personálny riaditeľ vravel, že nemajú dobré skúsenosti s povyšovaním ľudí z lokálneho tímu na miesto riaditeľov. Bolo tam veľa otáznikov… Ako to zoberú moji dovtedajší kolegovia? Budú ma ako šéfku akceptovať?“
„A potom tu bola ešte záležitosť okolo môjho rodinného života. Malé dieťa si vyžaduje veľa pozornosti. Musela som si sadnúť s mojimi rodičmi i svokrovcami a spýtať sa ich, nakoľko sú schopní a ochotní mi pomôcť. Našťastie, aj rodičia aj svokrovci mi prisľúbili pomoc, aby som mohla pracovať na svojej kariére, takže som mohla ponúkanú príležitosť prijať.“
Zmena z kolegyne na nadriadenú nebola nakoniec taká bolestivá. „Kým som bola šéfka kvality, nepoznali ma ľudia ako šéfku kvality, ale ako Janu Bogyóovú. Keď som prešla na pozíciu riaditeľky závodu, zostala som rovnako Jana Bogyóová – mala som pre všetkých stále tú istú tvár a úporne som sa snažila aj naďalej si udržať tú kvalitu komunikácie, ktorú som mala dovtedy. Nepotrebujem si vytvárať odstup od ľudí. Som stále tá istá Jana Bogyóová, o ktorej vedia, aká je povaha. Vedia, že keď niečo chcem, idem tvrdo za tým, hájim záujmy spoločnosti a vyžadujem si výkon a nasadenie. Keď si človek zachová svoju tvár a v novej pozícii neotočí o 180°, je to pre prostredie dôležitý signál, ktorý im dodáva pocit istoty: situácia je predvídateľná a vedia s ňou narábať.“
Napriek tomu nebrala Jana Bogyóová svoje povýšenie naľahko. Keď do pozície nastupovala, dala si za úlohu osobne sa porozprávať s každým zo svojich kolegov. „Povedala som im, že viem, že je to nová pozícia a musím sa ešte veľa učiť. Požiadala som ich, aby mi prišli povedať, ak majú pocit, že niečo v svojom prístupe potrebujem upraviť… Koniec-koncov, na pracovisku trávime viac času ako s vlastnou rodinou, takže bez dobrých vzťahov sa fungovať nebude dať. Preto si zakladám aj na tom, že sa vieme porozprávať nielen profesionálne, ale aj ako ľudia. Sem-tam potrebuje každý situáciu trošku odľahčiť. Je to môj spôsob komunikácie a ako taký sa mi doposiaľ osvedčil.“
A veru, spätná väzba od kolegov aj prišla. „Niektorí ma upozorňovali, že keď som taká emotívna a vyskytnú sa problémy, niekedy aj zvýšim hlas,“ priznáva Jana Bogyóová. „Vraveli mi: ‚Vyzeráš taká nahnevaná, ale však my ťa už poznáme.’ Vzala som to ako podnet na zlepšenie a dnes už nie som taká výbušná, ako som bývala predtým.“
Ale nie všetky pripomienky mohla Jana Bogyóová prijať: „Niekedy mi vyčítali, že sa snažím riešiť veci ‚politicky‘. Že voči nim používam menej ústupčivý tón ako navonok, v komunikácii s korporátom alebo zákazníkmi. Ale keď komunikujete s centrálou, nemôžete si dovoliť veľmi razantný, útočný slovník… Je to vec toho, že potrebujete byť diplomat a obrusovať hrany, aby to jeho ľudia nedostávali potom naspäť vo forme tvrdých požiadaviek a nekompromisnosti. Keď pochopili, že ich tým vlastne chránim, prestali sa čudovať.“
„Keď som sa uchádzala o pozíciu riaditeľky, dostala som dobré referencie od predošlého manažmentu, ktorý povedal, že ženy na Slovensku – a vyslovene ženy v manažmente – sú veľakrát silnejšie ako muži.“
Nástup do novej pozície postavil Janu Bogyóovú hneď pred prvú veľkú výzvu. „Keď bola kríza v roku 2008, nejako sa nás nedotkla. Vtedy sme vyrábali aj ďalej. Ale v poslednom kvartáli 2012 nás to udrelo naplno. Prvýkrát v histórii firmy sme zaznamenali výrazný pokles objemu objednávok. Pol kvartálu sme odrobili, pol kvartálu bola odstávka. Napriek tomu nás kríza nezložila. Využili sme ju na rôzne opatrenia, okrem iného i na reštrukturalizáciu firmy. To nám pomohlo ozdraviť firmu aj do nasledovných rokov,“ hovorí Jana Bogyóová. „A napriek tomu, že sme pol kvartálu nepracovali, dodali sme také finančné výsledky, ako boli plánované. Ono je to asi pravda, že kríza ťa buď zabije alebo posilní. Nás posilnila.“
Hneď po nástupe do firmy začala Jana Bogyóová riešiť operatívne zlepšovanie na shopfloore, kde sa výrazne zmenil layout a to pomohlo zoptimalizovať materiálové toky i pracovné kroky. Takisto prevzali projekt „P-20“, ktorý znamená, že podnik je povinný generovať a implementovať nápady na zlepšenia. Ale skutočne osobným „dieťaťom“ zostáva projekt Lean Office Staffing (LOS). „LOS nám hovorí, ako vieme lepšie využiť zručnosti ľudí. Urobili sme si analýzu činností na oddeleniach z hľadiska súčasnosti i budúcej potreby a pozerali sme sa na to, ktoré činnosti vieme zdieľať s inou pozíciou a ktoré nie.“
„Hneď po mojom nástupe bolo treba vyriešiť dve pozície v mojom tíme. Keďže som dovtedy fungovala ako riaditeľka kvality a postúpila som na riaditeľku závodu, bolo treba obsadiť funkciu, ktorú som uvoľnila. Našťastie som mala šikovného kolegu, ktorý ma zastupoval počas materskej dovolenky a dosiahol výborné výsledky. Tak som ho oficiálne nominovala do funkcie riaditeľa kvality. Poznala som ho ako človeka, ktorý dodrží prísľuby a môžete sa naňho spoľahnúť. Bola to dobrá voľba.“
„Ďalšia pozícia, ktorú som obsadila, bola pozícia HR manažéra. Tam sa ľudia trochu pozastavovali nad mojím výberom, pretože som odporúčala dovtedajšiu šéfku logistiky. Ale pre mňa bolo jasné: vďaka predošlej spolupráci som vedela, že je presná a spoľahlivá, že je veľmi rešpektovaná ako osoba na shopfloore a vie, o čom výroba skutočne je. Dokáže dobre zanalyzovať ľudí, je štruktúrovaná a vnímajú ju ako spravodlivú. A navyše je vysoko racionálna a tvorí dobrú protiváhu k mojej emocionálnej povahe. Nedovoľuje, aby emócie skreslili jej odhad, a dokáže veľmi objektívne zhodnotiť situáciu. A to, že nepozná klasické HR zručnosti? To sa predsa rýchlo naučí.“
Výber sa osvedčil. Nová HR manažérka v rámci projektu LOS dostala hneď za úlohu pozrieť sa na aktuálne HR procesy a nastaviť chod útvaru v zmysle „lean“ filozofie. Jana Bogyóová sa smeje: „Dnes mi z centrály hovoria, že jediný, kto posiela za personalistiku poriadne reporty, je Nitra… Nijaký problém s číslami, nijaký problém so zdôvodneniami.“
Veliť celému podniku má však aj svoje tienisté stránky. „Niekedy je komunikácia s centrálou dosť vyčerpávajúca, pretože musíte čiastočne aj taktizovať,“ priznáva Jana Bogyóová. „Snažím sa neprenášať pracovné problémy domov, ale nie vždy sa mi to podarí. A tak prídete domov unavená a doma na vás zas čakajú deti. Niekedy mám pocit, že nemám dostatok času na relaxovanie, pretože keď už som doma, chcem ten čas využiť pre svoje deti. A potom niekedy, keď počujete vety ako ‚potrebujem ťa‘, ‚ľúbim ťa‘ alebo ‚nechoď preč‘, prepadnú vás výčitky svedomia, či si dostatočne užijete dieťa, kým je také malé… Ale ak si to môže žena zorganizovať, tak sa nemá ani pri funkcii v top manažmente čoho obávať. Rozhodne to stojí za to.“
Poznámka redakcie: V roku 2014 sa firma Visteon premenovala na Reydel Slovakia.
Ilustračné foto pochádza z tlačovej verzie čísla.
5,821 total views, 6 views today
