James Champy vyvolal svojou teóriou Business Reengineering doslova zemetrasenie. Jeho správa je vysoko aktuálna: manažéri musia od základov zmeniť svoje správanie a myslenie. Len tak budú môcť ich podniky prežiť.
Chýr sa začal šíriť, mytologizovať a démonizovať, čo sa Champymu nikdy nepáčilo. „Business Reengineering (reinžiniering) je manažérska technika. Každý, kto sa z neho pokúša urobiť ideológiu, ho vlastne poškodzuje. Manažment nepotrebuje viac ideológie, ale viac rozmýšľania.“
Manažér musí mobilizovať, podporovať, definovať, hodnotiť a komunikovať. A všetky tieto veci sú sústavný proces spochybňovania a premeny – nie ortodoxnosť.
Podľa Champyho má každá ideológia nádych ortodoxnosti, ktorú označuje ako smrť vedomostí. „Manažér musí mobilizovať, podporovať, definovať, hodnotiť a komunikovať. A všetky tieto veci sú sústavný proces spochybňovania a premeny – nie ortodoxnosť.“
Už zamlada sa Champy nadchol myšlienkou vytvoriť podnik, ktorého filozofia a kultúra by sa podstatne odlišovala od toho, čo zažíval v rodnom Massachusetts. Výšky a pády hospodárstva sa prenášali priamo do jeho rodiny. „Môj otec bol stavebný podnikateľ a pôsobil v odvetví, ktoré veľmi silne kopíruje konjunktúry. Aj keď sa vždy tvrdo drelo, stále znova vznikali hraničné situácie. Toto mi dávalo zabrať,“ spomína dnes 53-ročný Champy.
Aj keď ho hospodárstvo odjakživa zaujímalo, vyštudoval inžinierstvo a právo na Massachusetts Institute of Technology (MIT) v Cambridgi. Až po ukončení štúdia sa znova začal venovať ekonomike. „Hospodárstvo stagnovalo, celé odvetvia sa rútili, čo ma dosť deprimovalo. Bolo treba niečo podniknúť.“
V rámci výskumného programu medzinárodnej poradenskej firmy CSC Index z Cambridgea vyvinul Champy princípy Business Reengineeringu. Jeho recept znel: diskontinuálne myslenie. Inými slovami – začať celkom od základov a zabudnúť na deľbu práce podľa Adama Smitha.
V kanceláriách špičkových manažérov sa už od uvedenia Business Reengineeringu pred desiatimi rokmi veľa diskutuje o jeho princípoch, ale len málo manažérov sa doň skutočne pustilo. Neúspechy – asi polovica projektov stroskotá alebo predčasne skončí – mnohé podniky skôr odstrašujú. Champy sebakriticky priznáva: „Nevravím, že Business Reengineering stroskotal, ale skôr že s ním spojené zmeny sú také drastické, že mnohí ľudia radšej odskočia a vyčkávajú, až kým už nie je neskoro.“
Produkty, odvetvia a trhy sa menia obrovskou rýchlosťou, len manažéri sa nemenia vôbec, alebo len veľmi zdráhavo.
A Champy našiel už aj vinníkov – manažérov. „Produkty, odvetvia a trhy sa menia obrovskou rýchlosťou, len manažéri sa nemenia vôbec, alebo len veľmi zdráhavo. Najčastejšie sú špičkoví manažéri tou najväčšou brzdou. Zvyknú myslieť veľmi tradicionalisticky a konzervatívne, ba miestami bývajú aj arogantní.“ Väčšina manažérov si nepripúšťa, že aj ich podniky zaniknú, pretože veria, že všetko pôjde po starom, nech už riadia ako chcú.
Ja by som manažérov vyhnal z ich drahých kancelárií a poslal dennodenne za zákazníkmi.
„Mnohí manažéri zabudli, kde je trh. Business Reengineering sa ale odvíja od toho, že sa definujú procesy, ktoré tvoria pre zákazníka najväčšie hodnoty. Až keď sme urobili túto úlohu, vieme povedať, čo treba zmeniť. Ja by som manažérov preto vyhnal z ich drahých kancelárií a poslal dennodenne za zákazníkmi.“
„Business Reengineering je kontinuálny proces, ktorý si vyžaduje sústavné zmeny myslenia. Pretrvá aj prelom tisícročí. A som si istý, že potom budeme mať celkom zmenené podniky, aké dnes ešte nepoznáme. Nachádzame sa v pazúroch druhej revolúcie manažmentu, ktorá sa od prvej priepastne odlišuje. Pri prvej revolúcii manažmentu šlo o transfer moci, pri druhej ide o vplyv slobody. Manažéri sa musia naučiť, že slobodné podnikanie je dnes skutočne slobodné. Trhy sú otvorené – každý na ne môže vstúpiť.“
Champy neverí, že kríza v pracovnom svete čoskoro pominie. Dnes už podnik nedokáže zaručiť celoživotné pracovné miesto. Preto treba omnoho väčší dôraz ako doposiaľ klásť na doplnkové a rozširujúce vzdelávanie pracovníkov, aby títo mali, ak náhodou prídu o miesto, šancu uchytiť sa v novej práci. Mladým ľuďom odporúča Champy v každom prípade sa vyučiť, neviazať sa na jeden podnik alebo jedno odvetvie a skamarátiť sa s myšlienkou, že „džob naveky“ už neexistuje. A veľkí kapitáni priemyslu by miesto toho, aby míňali sily na nepodstatných bojiskách, mali zodpovedať otázku, ako chcú čeliť ofenzíve informačných a komunikačných technológií a globalizácii trhov. Len takýmto spôsobom sa dá s rozumným predstihom zabezpečiť konkurencieschopnosť a znížiť nezamestnanosť.
2,739 total views, 8 views today
