Toto je výťah z knihy Kennetha R. Jenningsa a Johna Stahl-Werta „The Serving Leader“ (Slúžiaci líder). V úryvku Mike, ktorého privolali, aby pomohol s projektom líderstva svojho zomierajúceho otca, navštevuje podnik, ktorého vodcovský štýl vysoko ovplyvnil projekt jeho otca. Jeho sprievodcom je otcov kolega, Ali.
„Dorothy je fantasticky zameraná na obchodné výsledky, ale súčasne veľmi dôsledne poukazovala na prínos každého jedného pracovníka. S výnimkou seba samej.“
„Presne, ” povedal Ali. „Skutočne som si prial, aby si si to všimol. Podstatná črta Slúžiacich lídrov, s ktorou sa tu budeš znova a znova stretať, je otázka ega. Videl si to u Dorothy a myslím, že to zaregistruješ u každého z našich lídrov. Pochvalu nasmerovávajú na iných. Dorothy sústavne drží svoje ego na uzde a buduje ostatných.“
„Takže ľudia majú nakoniec dobrý pocit sami zo seba.“
„Nuž, to je pravda. Ale nie je to to najdôležitejšie. Sebahodnota je veľmi dôležitá, pretože štartuje mocný cyklus osobného rastu, ochoty podstupovať riziko, výdrže a výsledkov. Ale ak udržíš svoje ego pri zemi, má to ešte hlbší dopad na organizáciu.“
Nebolo mi celkom jasné, kam Ali mieri, ale rozhodne som bol samé ucho.
„Slúžiaci líder ovláda svoje ego,“ pokračoval Ali, „pretože najlepšie výsledky pochádzajú z nefalšovanej tímovej práce. Líder otočí pyramídu na hlavu, aby mohol slúžiť ostatným. Keď líder drží svoje osobné ego na uzde – a buduje u ostatných pocit sebadôvery a vlastnej hodnoty – môže tím skutočne spolupracovať.“
„Vravíš, že ak líder predvedie dôležitosť podpory iných a nestará sa, či si niekto uvedomí jeho podiel na dosiahnutí výsledku, ostatní členovia tímu sa budú správať rovnako.“
„Presne,“ povedal Ali. „Keď takto uprednostní ostatných, stáva sa Slúžiaci líder katalyzátorom pre vznik vysokovýkonných tímov.“
/…/
„Už rozumiem, prečo máš tak rád toto miesto,“ povedal som Alimu na ceste späť na parkovisko. „Ich výsledky sú pozoruhodné. Ako to zvládajú?“
„Prestaň aspoň na sekundu analyzovať,“ prerušil ma Ali. „Čo si tu cítil?“
Okamžite som zastal, zdvihol som ruky, obrátil dlane k budove a zavrel som oči. „Cítim silu,“ povedal som, ironizujúc trochu otázku.
Ali sa dobromyseľne zasmial. „Nie, vážne. Povedz mi, čo si tam vnútri cítil.“
„Bol som trochu zarazený. Vyzeralo to, ako keby lídri milovali – nemám na to iné slovo – ako keby milovali svojich žiakov. A pritom je to nekompromisná láska. Nestráca biznis z očí!“
„Prísne vzaté, ‘zarazený’ nie je pocit,“ vykarhal ma láskavo Ali. „Ale prijmem to ako tvoju odpoveď. Cítil si lásku. Videl si nekompromisnosť. A tvoja myseľ sa teraz pozastavuje nad zdanlivým protirečením týchto dvoch vecí.“
Okej, takže Ali sa ide hrať na psychológa. No čo už. Aj tak nie som povestný tým, ako sa vyznám v oblasti pocitov. „Máš pravdu. Cítil som lásku a trochu ma zmiatlo to, čo som videl.“
„A to značí, že tomu začínaš rozumieť. Je to úžasné, nie?“ dodal a zoširoka sa usmial nad mojou očividnou neistotou.
Kniha na fiktívnom príbehu opisuje vodcovský štýl, ktorý dokáže vyťažiť maximum zo svojho tímu bez toho, aby budoval „hviezdy“ a „babrákov“. Odporúča na to päť krokov:
- obráť pyramídu hore nohami
- zdvihni latku
- prekop ostatným novú cestu
- buduj na silných stránkach
- riaď sa Vyšším zmyslom.
1,686 total views, 1 views today
