Každý človek je od narodenia kreatívny. V priebehu rokov si však pod vplyvom prostredia začne sám budovať kravskú ohradu okolo vlastnej pastviny.
Manažérovi jednoducho nezostáva čas na to, aby počúval, uvažoval nad návrhmi zamestnancov, diskutoval s ľuďmi.
Má na to tri dôvody: dva patologické a jeden normálny. Patologické sú: obmedzovanie myslenia („My myslíme, vy vykonávajte!“) a killer-frázy. Bežný dôvod spočíva v operatívnej hektike, tzv. negatívnom zosilnení kreativity. Človeku sa jednoducho nedostáva čas na to, aby počúval, uvažoval nad návrhmi zamestnancov, diskutoval s ľuďmi. A potom, keď raz predsa potrebuje kreativitu svojich zamestnancov, potom títo mlčia. Stratili dôveru.
Na kreativitu zamestnancov nemá ani jeden faktor taký vplyv ako pozornosť zo strany vedúceho. To „v preklade“ znamená:
- Podnety sa neodsúvajú nabok, ale sa im treba okamžite venovať, možno ich zaznamenať. Časovo to nie je náročné a ukazuje sa tým – myšlienky sú vítané!
- Zrealizované nápady sa verejne uznajú. Nejde ani tak o pochvalu toho-ktorého zamestnanca, ako skôr o to, že všetci vidia, aké vítané sú nápady.
- Nápady sa hodnotia individuálne. Žiaden mamon, žiadne odmeny! Každý zamestnanec už prichádza do podniku so svojím vnútorným motivátorom. Tento treba len osloviť – načúvaním. Pretože manažéri sú dnes omnoho zaneprázdnenejší ako kedysi, už i len ich pozornosť môže byť dostatočnou odmenou.
Zdroj: PersonalPotential 4/1995, s. 7
3,876 total views, 3 views today
