Juraj Hudcovský, Západoslovenská energetika, a. s., člen skupiny E.ON:
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo, ktoré malo šikovných a oddaných poddaných. Niektorí robili na poli, iní chovali dobytok, ďalší boli remeselníci, iní baníci. A každé povolanie sa dedilo v rodinách z otcov na synov a nikdy sa nestalo, že by nejaké chýbalo. Jedného dňa vyhnali starého a krutého kráľa a prišiel nový, demokratický a pokrokový kráľ, ktorý dal svojim poddaným slobodu. Poddaní sa novému kráľovi tešili, no čoraz menej chceli pracovať na poli či v bani. Stále viac ich chcelo ísť do sveta na skusy alebo namiesto práce na panskom ju chceli plánovať, riadiť a kontrolovať z vyhriateho miestečka na peci. Už aj Hlúpi Janovia a Lenivé Dory sa vydávali na vandrovku a kráľovstvo začalo upadať. Zrazu sa jeden z tých pokrokových kráľov zľakol, že mu nebude mať kto na panskom robiť, zavolal si múdrych radcov a tí vymysleli múdre veci. Vraj kedysi otcovia učili svojich synov všelijaké užitočné remeslá a povolania a mali by ich znovu začať učiť. Ale otcovia už všetko pozabúdali, svoje cechy predali, nástroje im zhrdzaveli a tí, ktorí si ešte niečo pamätali, boli už starí a nevedeli svojich synov už nič naučiť. A tak múdri radcovia rozhodli, že všetci otcovia pôjdu do sveta, kde sa priučia zabudnuté múdrosti, nakúpia si nové náradia, pozemky a dobytok a budú svojich synov znovu učiť zabudnuté povolania. Ale keďže kráľova pokladnica zívala prázdnotou, museli si otcovia všetko sami zaplatiť. A keďže si to mohli dovoliť iba niektorí, tak potom tí otcovia učili nie len svojich, ale aj cudzích synov, synovcov aj prasynov a kráľovstvo prosperovalo ako nikdy predtým. A keďže učiteľská profesia je odjakživa najlepšie plateným povolaním, žili si títo otcovia ako králi, až kým nepomreli.
Asi takto by sme mohli popísať situáciu u nás, s výnimkou toho optimistického záveru. Ešte pred 20 rokmi sme mali na Slovensku celkom slušne vybudovaný systém výchovy zamestnancov technických a odborných profesií vďaka úzkej spolupráci firiem a stredných odborných učilíšť (dnes už SOŠ). Aj napriek chýbajúcim zmluvám a slabým metodikám fungovalo toto nástupníctvo veľmi dobre a vychovali sa viaceré generácie odborných pracovníkov pre mnohé odvetvia. Potom si však niekto povedal, že už máme dosť technikov a odborníkov a načo by sme zbytočne strácali čas s hľadaním ďalších. A tak sa na ďalších 20 rokov úplne zastavilo to, čo dovtedy dobre fungovalo. No a zrazu všetci s hrôzou zistili, že ak niečo rýchlo neurobíme, tak nám za chvíľu nebude mať kto opraviť práčku, urobiť elektroinštalácie, postaviť dom alebo odpojiť neplatičov energií. Jednoducho nastala v týchto povolaniach demografická diera, ktorá, najmä v prestarnutej energetike, môže spôsobiť veľké problémy. Mnohé firmy začali už pár rokov dozadu rozbiehať vlastné iniciatívy na stredných, dokonca aj na základných školách, aby prilákali žiakov a študentov do chýbajúcich profesií, ale až donedávna to bolo bez podpory štátu. Ten začal reagovať na vzniknutú situáciu až v hodine dvanástej snahou o zavedenie duálneho systému vzdelávania, čiže rozdelením praktickej výchovy do firiem a teoretickej do škôl. Inšpiroval sa švajčiarskym, rakúskym, nemeckým a fínskym systémom, no ako so všetkým, čo sa snažíme skopírovať, aj tu chýbajú najmä tie podmienky a financie, ktoré v daných krajinách majú.
Celá situácia okolo duálneho vzdelávania je pre nás o to neprehľadnejšia, že okrem štátu sa do záchrany situácie zapojili nemecká aj rakúska obchodná komora, na čom by nebolo nič zlé, keby tieto iniciatívy navzájom spolupracovali. Skôr to vyzerá, že každá strana rozvíja svoj model na trochu inej báze, takže zjednotiť sa bude o to zložitejšie. Tak či onak, všetci sa zhodneme, že duálne vzdelávanie na stredných odborných školách je absolútne nevyhnutné, aby sme dokázali pokryť budúce potreby najmä technických pracovníkov a tiež aj znížili absolventskú nezamestnanosť. Mnohé ukazovatele spomenutých krajín dokonca ukazujú, že napriek vysokým nákladom, ktoré firmy vynaložia na jedného takto vychovaného absolventa, sa im tento model oplatí aj finančne. Jednak vďaka priamym finančným dotáciám zo štátu alebo profesijných komôr (s čím tu pravdepodobne nemôžeme počítať), možným daňovým úľavám, ale hlavne vďaka produktívnej práci študentov v posledných dvoch rokoch štúdia s jednou podstatnou výnimkou. Keď si totiž porovnáme odvetvia, ako je strojárstvo, stavebníctvo, remeslá alebo poľnohospodárstvo, všetky počas štúdia benefitujú z práce študentov (nehovoriac o živnostníkoch, pre ktorých sú študenti lacnou pracovnou silou) a napr. v nemeckom systéme ich reálne náklady potom tvoria v priemere len 25% z celkových nákladov. Tou podstatnou výnimkou sú teda všetky elektro profesie, ktoré k výkonu produktívnej práce vyžadujú špeciálne oprávnenia a certifikáty (minimálne §21), tie však študenti dostanú až po ukončení štúdia. V západných krajinách dosahujú reálne náklady na duálne vzdelávanie študentov v energetike až 70% z celkových a to už aj s dotáciami, s ktorými u nás zatiaľ veľmi nerátame.
Okrem toho, že si duálne vzdelávanie energetika bude musieť z veľkej časti sama zaplatiť, budú si to môcť dovoliť len veľké firmy, ktoré na seba automaticky preberú úlohu vzdelávať študentov aj pre ostatné menšie podniky v odvetví. Takto to napríklad funguje aj vo Švajčiarsku, kde však aj tieto malé firmy platia príslušným komorám, ktoré zase dotujú duálne vzdelávanie. My sa zatiaľ musíme uspokojiť s tým, že robíme spoločensky významnú aktivitu, v ktorej by samotné školstvo bez účasti zamestnávateľov nemohlo obstáť. Našťastie nie sme v situácii, ako je tomu napr. v rakúskom duálnom systéme, keď sa finančne pomaly oplatí viac byť učňom ako jeho inštruktorom a môžeme výšku odmien študentom nastavovať sami podľa reálneho prínosu v odbornej praxi. Tak alebo tak, bude to beh na dlhé trate, investície budú vysoké, riziko odchodu absolventov do iných firiem citeľné a samotná kvalita študentov na SOŠ zatiaľ slabá, ak vôbec nejakí študenti na požadovaných odboroch budú. No aj pri tejto nelichotivej prognóze sa nám stále oplatí radšej investovať do duálneho vzdelávania, ako čakať, kedy sa nám zosypú veci na hlavu kvôli chýbajúcim odborníkom na trhu práce.
Fotografia použitá z tlačenej verzie čísla.
6,006 total views, 3 views today
