Krátkodobé myslenie manažérov viedlo k vzniku ekonomickej krízy, preto sa čoraz viac začína pozornosť sústreďovať na to, ako vyzerá ich výkonnosť z dlhodobého hľadiska a ktoré faktory za ňu zodpovedajú. Morten T. Hansen, profesor na kalifornskej University of Berkeley a francúzskej Insead Fontainebleau spolu s Herminiou Ibarra a Ursom Peyerom z Insead vyštartovali prieskum, aby zistili, ako to s výkonnosťou vrcholových manažérov vyzerá a čo sú faktory, ktoré predpovedajú úspech manažéra vo vrcholovej pozícii.
Keď sa prevalila posledná ekonomická kríza, začalo sa verejne diskutovať, aký podiel na nej malo krátkodobé myslenie. Z toho sa rozpútala debata o spôsobe, akým sme doteraz hodnotili výkonnosť vrcholových manažérov (CEO, Chief Executive Officer). Dnes sa majitelia podnikov výrazne zaujímajú o to, nakoľko dokáže ich CEO zvládnuť výšky a pády v danom biznise po dlhšiu dobu.
„Dlhšia doba“ sa z hľadiska platu CEO manažérov definuje obvykle ako tri roky, ale skutočná skúška schopností CEO manažéra je, ako sa podniku darí po oveľa dlhšie obdobie.
Ako sa posudzovala úspešnosť?
Výskum, s ktorým pracuje tento článok, sa zameral na vzorku približne 2000 CEO po celom svete a skúmal, ako sa im darilo po celý čas ich zotrvania v pozícii, alebo najneskôr do konca septembra 2009. Do výskumu vstúpili CEO všetkých spoločností na akciovom trhu, ktoré sa dostali do rebríčkov Standard&Poor’s Global 1200 alebo BRIC 40 od roku 1997. Aby sa CEO dostal do užšieho výberu, potreboval svoju pozíciu nastúpiť pred januárom 1995 a nie neskôr ako v decembri 2007. Do prvého výberu sa dostalo 1999 CEO manažérov, z ktorých 731 ešte stále bolo na svojej pozícii. Celá skupina predstavovala 48 národností a 33 krajín sveta. Priemerný vek, kedy sa títo manažéri dostali do pozície CEO, bol 52 rokov, a tí, ktorí ešte stále v tejto pozícii boli, boli na svojom poste priemerne 6 rokov. Len 1,5% z toho boli ženy a len 15% bolo takých, ktorí pôsobili v krajine, ktorá nebola ich domovskou krajinou.
Hodnotenie úspešnosti kombinovalo obrat krajiny, obrat priemyselného odvetvia a zmenu v kapitalizácii podniku počas pôsobenia daného CEO.
Nakoniec výskum zostavil „tabuľku 200 úspešných“ – pričom mená v tejto tabuľke sa čiastočne prekrývali a čiastočne hodne odlišovali od obvyklých ikôn manažmentu, ako ich poznáme z Forbes a Barron’s! To, že výsledný rebríček úspešnosti vedie Steve Jobs, nie je až také prekvapenie, ale na popredných miestach sa objavili aj relatívne neznáme tváre. A niektorí zjavní „kandidáti“ s veľkou reputáciou sa nedostali ani do horných 50…
Za najúspešnejšieho CEO manažéra bol vybraný Steve Jobs, ktorý sa vrátil do Apple v roku 1997, keď bol podnik v dosť biednom stave. Od tejto chvíle až do septembra 2009 vzrástla trhová hodnota firmy o 150 miliárd dolárov.
Druhý v rebríčku je Yun Jong-Yong, ktorý viedol juhokórejský podnik Samsung Electronics od roku 1996 do roku 2008. On je príkladom nenápadného lídra. Počas svojho pôsobenia transformoval Samsung z fabriky na výrobu čipov a kopírovateľa produktov na inovátora a predajcu digitálnych produktov ako špičkové mobilné telefóny.
Ale už na mieste 6 sa objavil ďalší nenápadný líder, John Martin z Gilead Sciences v Kalifornii, ktorý firmu vedie od roku 1996. Zameriava sa na výrobu životne dôležitých liekov pre rozvojové krajiny. Napríklad viedol vývoj lieku proti AIDS, kde stačí brať už len 1 tabletku denne, ako aj vývoj protichrípkovej vakcíny Tamiflu.
Čo podporuje úspešnosť CEO manažérov?
Pri analýze faktorov, ktoré zvyšovali pravdepodobnosť úspešnosti CEO manažéra, sa zistilo tiež niekoľko prekvapivých skutočností. Tak napríklad sa obvykle predpokladá, že ekonomický kontext má veľký dopad na úspešnosť CEO, ale na prvých miestach sa umiestnili CEO z rôznych krajín a rôzne rozvinutých ekonomík: USA, Južná Kórea, Rusko, India, a taktiež z rôznych odvetví: IT, energetika, zdravotníctvo, obchod a podobne. Niektorí manažéri prichádzali z daného odvetvia a podniku, iní boli „outsideri“, hoci tých bolo výrazne menej. A tak sa došlo k prvému záveru: nie je dôležité, v akej ekonomike sa CEO pohybuje, ale je dôležité, s akým pozadím prichádza a akú situáciu mu zanechal jeho predchodca.
Krajina a odvetvie
Zoznam horných 200 ukázal, že úspešnosť sa neviaže na nijakú špecifickú krajinu. V hornej 50-ke je zastúpených 16 krajín, v celej 200-ke je zastúpených 25 krajín. Asi len 8% výkyvov v úspešnosti manažéra možno pripísať vplyvu geografického prostredia.
Asi 11% výkyvov v úspešnosti je daných priemyselným odvetvím, z ktorého CEO prichádza. Niektoré odvetvia sú v rebríčku zastúpené viac: IT, energetika, telekomunikácie, čo sú všetko rýchlo rastúce odvetvia. Ale sú tam aj reťazce, odvetvie s pomalým rastom, čo dokladá, že CEO si môže zachovať vynikajúcu výkonnosť a úspešnosť aj v odvetví, ktoré nie je až také dynamické.
Vrchných 10 pozícií obsadili poväčšine CEO z odvetví ako IT alebo z firiem fungujúcich hlavne na internete (Apple, Samsung, Cisco, Amazon, eBay, Google), tieto firmy nie sú v prevahe, keď sa berie do úvahy všetkých 200 najlepších pozícií. Automobilový priemysel a médiá sa umiestnili skôr na nižších pozíciách, hoci niektorí CEO sa držali veľmi dobre: napr. Chung Mong-Koo z Hyundayu skončil na pozícii 29.
Interný alebo externý?
O tom, či sa na vrcholových pozíciách lepšie prejavujú interní CEO alebo externí CEO, sa sústavne diskutuje. Obvykle sa hovorí, že outsideri sú vhodnejší, ak treba podnik meniť a zlepšiť jeho výsledky, hlavne v podnikoch, s ktorými to ide z kopca. Je to dané tým, že sú objektívnejší, menej sa držia „posvätných kráv“ a menej sú závislí na interných stakeholderoch, teda ľuďoch so špecifickým záujmom. Takýmto príkladom je pozícia 19, John Thompson, ktorý v roku 1999 odišiel z IBM a prešiel do Symantecu, podniku s vyslovene problematickou výkonnosťou, a za 10 rokov svojho pôsobenia ho premenil na vynikajúci podnik.
Harvardská škola sa zas prikláňa k názoru, že dosadiť na pozíciu CEO človeka z vlastných radov je lepšie. Externisti sú vraj drahší a keď ide o dlhodobú profitabilitu, tak je mimoriadne dôležité dokonalé poznanie firmy a odvetvia. Takýmto príkladom sú zas Yun Jong-Yong, ktorý nastúpil do Samsungu hneď po štúdiu a pracoval vo firme 30 rokov, než sa stal CEO, a Mukeš Ambani (pozícia 5), ktorý nastúpil do Reliance Industries v čase, keď to ešte bola textilná fabrika jeho otca.
Samotný výskum však ukazuje, že interní CEO majú vyššiu úspešnosť. Podniky v problémoch zas skôr siahajú po externistoch, ale keď sa porovnali výsledky, ktoré v takýchto podnikoch dosiahli interní CEO a externí CEO, nenašiel sa dôkaz, že by externí CEO boli v tejto situácii úspešnejší.
S MBA alebo bez?
Keď sa prevalila ekonomická kríza, učenci kritizovali absolventov MBA štúdií s tým, že školy vychovali chamtivých a deštruktívnych manažérov a naučili ich nesprávne manažérske modely. Výskum to však nepotvrdil. 32% CEO manažérov s MBA titulom sa zaradilo o 40 priečok vyššie než CEO manažéri bez MBA štúdia. Dokonca aj vo finančnom sektore dopadli v úspešnosti absolventi MBA lepšie ako neabsolventi. To naznačuje, že MBA štúdium neznižuje hodnotu manažérov, ako sa to doteraz často hovorí.
Štartovacia čiara
Keď ste CEO, budete dávať lepšie výkony, ak zdedíte problémový podnik po priemernom predchodcovi? Alebo keď zdedíte silný podnik po úspešnom predchodcovi? Na prvý pohľad vyzerá silný podnik ako tá lepšia štartovacia čiara pre nadpriemerné výsledky – ale nie je to tak!
Výskum ukázal, že „hviezdny“ predchodca obvykle nepredstavuje dobrú štartovaciu čiaru pre svojho nasledovníka. Tí, ktorí preberali po vynikajúcom predchodcovi, sa obvykle zaradili o mnoho priečok nižšie ako tí, čo preberali po priemernom predchodcovi. Napríklad po úspešnom Johnovi Bowmerovi prebral Jerome Caille, ktorého do troch rokov požiadali, aby dal výpoveď kvôli nedostatočným výsledkom… Len málo prípadov bolo takých, kde nasledovník dokázal udržať vysokú úspešnosť svojho výrazného predchodcu. Takže vyzerá to, že je oveľa lepšie preberať podnik po niekom menej úspešnom, ako dorastať do topánok odchádzajúceho Supermana.
4,664 total views, 3 views today
