Takmer niet tímových mítingov, kde by si niekto (obvykle najlepšie platený človek spomedzi účastníkov) nevybral notebook, tablet alebo mobil a nezačal si niečo robiť.
Toto správanie je hneď niekoľkonásobne toxické: vysiela správu, že hrať sa s technikou je dôležitejšie než všetci ostatní v miestnosti, rozptyľuje ostatných, ktorí začínajú špekulovať, čo je také dôležité, že sa s tým šéf hrá, a najhoršie zo všetkého – znemožňuje to tomu, kto sa hrá s mobilom, zúčastňovať sa na diskusii, čo je výpoveď o tom, že celý míting vlastne nebol vôbec dôležitý.
Najlepšie sa dá takýmto vyrušeniam vyhnúť tým, že si zavedieme pravidlo „nijaké obrazovky“. Ale čo ak ho niekto zasa poruší? Zahanbiť ho pred všetkými asi nie je najlepší nápad – najmä nie, ak ide o šéfa. Ale existuje východisko: položte priamo jemu nejakú otázku. To ho vytrhne z mobilovania a súčasne to vysiela jasnú správu, kde sú priority tohto stretnutia. Navyše býva veľmi zábavné vidieť, ako sa strhne a habká, aby sa dostal znova do obrazu – ale tentokrát to nie je vaša vina a tak sa môžete tváriť nevinne a prípadne sa ospravedlniť: „Och, vyrušil som? Deje sa niečo?“ Ak daná osoba skutočne má nejakú nečakanú situáciu, má teraz príležitosť to vysvetliť, ale oveľa častejšie len odloží mobil a zapojí sa do diskutovania.
Iná situácia je, keď niekto začne mobilovať napríklad pri spoločnom obede. Kedysi fungovalo pravidlo, že všetci dali mobily do stredu stola a kto po mobile siahol prvý počas jedla, ten zaplatil celú útratu. Pravidlo sa veľmi neujalo, pretože bolo „trestajúce“, ale aj v tomto prípade zaberie spýtať sa, či sa niečo deje. Previnilec buď mobil odloží, alebo povie „veď ja len…“, na čo ho možno priamo požiadať, či by to nepočkalo až po jedle.
1,631 total views, 1 views today