Social: Why Our Brains Are Wired to Connect
Matthew D. Lieberman, Crown 2013
Novinka z pera Matthewa Liebermana, známeho psychológa, profesora z University of California a zakladateľa novej disciplíny – sociálno-kognitívnej neurovedy, prináša viacero pozoruhodných zistení. Takmer bez výnimky narúšajú zaužívanú paradigmu, cez ktorú vnímame osobnosť človeka. Na základe vedeckých dôkazov o fungovaní ľudského mozgu, ktoré poskytuje neuroveda, Matthew Lieberman konštatuje, že potreba spoločenského kontaktu s inými ľuďmi je pre človeka minimálne rovnako fundamentálna ako potreba jesť alebo mať strechu nad hlavou. Dokonca tvrdí, že často používaná Maslowova pyramída potrieb je nesprávna. Využívajúc moderné technológie snímkovania mozgu Matthew Lieberman spolu so spolupracovníkmi identifikoval oblasť mozgu, ktorá je zodpovedná za našu sociabilitu. Preukázal, že naša potreba interakcie s inými je, pre niekoho možno prekvapujúco, primárnou hnacou silou nášho správania.
V knihe opisuje, že ľudský mozog reaguje na spoločenskú bolesť a potešenie obdobne a v rovnakých oblastiach ako pri fyzickej bolesti a potešení. Je to systém, ktorý je pre človeka špecifický a s ktorým sa rodí. Odtiaľto pochádza aj naša tendencia k altruistickému správaniu, ktoré je nám vlastnejšia ako sebectvo. Autor ide dokonca tak ďaleko, že tvrdí, že princípy altruizmu a súdržnosti máme vrodené.
Podľa Matthewa Liebermana, ak sa vedome nevenujeme niečomu konkrétnemu, naša blúdiaca myseľ aktivuje niečo, čo nazýva sociálne kognitívnou oblasťou. Zároveň poukazuje, že táto oblasť je aktívna vždy, dokonca aj vtedy, keď oddychujeme. Hovorí, že tento systém funguje ako reflex a nasmeruje nás k premýšľaniu o mysliach iných ľudí – o ich myšlienkach, pocitoch a cieľoch – a tým napomáha porozumeniu, empatii a spolupráci. Tvrdí, že človek potrebuje približne desaťtisíc hodín na to, aby si túto schopnosť vytrénoval. Každý z nás podľa jeho slov strávil takýto dlhý čas tým, že sa učil chápať iných ľudí a spoločenské skupiny, pričom väčšinou to stihneme do desiateho roku nášho veku.
Úplne logicky sa vynára otázka: ak akceptujeme túto zmenu paradigmy, aký dosah to bude mať na prácu s ľuďmi? V závere knihy sa Matthew Lieberman venuje aplikácii týchto zistení do vzdelávania i podnikania. V týchto prostrediach totiž možno skôr pozorovať tendenciu eliminovať spoločenské kontakty ako rušivý element, a teda nútiť vypnúť niečo, čo sa nazýva spoločenský mozog. Vinou toho zostáva dôležitý neuro-kognitívny zdroj nedotknutý a sám človek je menej produktívny.
Zostáva len veriť, že sa táto pozoruhodná kniha dočká prekladu do slovenčiny a stane sa súčasťou premýšľania o podstate človeka, jeho skutočných motiváciách a možnostiach, ktoré výskum mozgu neustále ponúka, s implikáciou do podnikateľskej praxe.
Recenziu napísal Igor Šulík, Managing Partner, Amrop
4,949 total views, 2 views today
