Pri každom rozhodnutí, ktoré robíme, existuje istý stupeň rizika. Veci sa môžu vyvíjať podľa plánu, môžu sa vyvíjať trošku odlišne, alebo sa nakoniec vyvinú úplne inak, než sa dalo predpokladať. Príčina je zrejmá – nevzali sme do úvahy všetky okolnosti.

Manažéri neradi počúvajú o teórii chaosu. Chaos je čosi nevyspytateľné, bez pravidiel a bez princípov. Funguje podľa vzorca „nakoniec je všetko celkom inak“. Chaos je neriaditeľný, nekontrolovateľný, nevypočitateľný. Jednoducho – chaos je nepriateľ správneho manažéra.

Problém je však v tom, že prostredie, v ktorom podniky existujú, je čoraz chaotickejšie. Je to podmienené stále rýchlejším technologickým vývojom so stúpajúcou úrovňou komplexnosti. Nielen technológia, ale aj hospodárske vzťahy začínajú byť také prepletené, že na prvý pohľad sú dôsledky akéhokoľvek rozhodnutia neodhadnuteľné. Napríklad kozmický priemysel. Najmenšia chyba vo výpočte môže mať katastrofické následky. Kozmická loď sa vráti z prieskumu. Pri pristávaní exploduje. Časti trupu padnú na čističku vody v priľahlom meste. Nejaký neznámy vírus sa dostane do spodných vôd. V meste vypukne mor. Jeden z nakazených ešte pred prepuknutím choroby nasadne do transkontinentálneho lietadla. Pri pristávaní sú nakazení všetci pasažieri. Niektorí letia ďalej…

Scenár katastrofického filmu? Kdeže! Reťazová reakcia môže nastať hocikde a hocikedy. K veľkému dopadu zdanlivo malých skutkov prispievajú telekomunikačné prostriedky, médiá, možnosti dnešnej dopravy a celosvetová informačná sieť. Preto je dobré zvyknúť si na predstavu, že dnes a tu začína chaos.

Poriadok iného rádu

Naše myslenie je silno poznačené lineárnosťou a logikou. Naše okolie však funguje nelineárne a nelogicky – a napriek tomu funguje dobre. To, čo my vnímame ako chaos, je vlastne poriadok takej komplexnosti, ktorú už nedokážeme prehliadnuť. A pretože vidíme len malú časť celku, unikajú nám súvislosti a my to interpretujeme ako chaos. Chaos je teda poriadok iného rádu a len povrchný pohľad ho interpretuje ako neporiadok.

Každý poriadok už v okamihu jeho vzniku podlieha zmene a vo vzťahu k pôvodnej forme reprezentuje neporiadok. Pružné, učenlivé organizácie sú teda tiež do istej miery chaotické.

Chaos a manažment

Pre manažment si teória chaosu požičala svoje východiská z prírodných vied. Napríklad teóriu fraktálov. Fraktály sú matematické útvary, fascinujúce tým, že keď časť povrchu celku zväčšíme, zistíme, že sa v nej celok v zmenšenom meradle opakuje. Subsystémy teda zodpovedajú celkovému systému, podobajú sa navzájom a súčasne sa tým obrysová plocha systému naťahuje donekonečna. Ako príklad poslúžia „jablční muži“ matematika B. B. Mandelbrota (pozri obrázok vpravo). A keď to platí „zhora nadol“, neplatí to isté aj „zdola nahor“?

Všade tam, kde dochádza k vplyvom zvonka, dochádza aj k takým efektom, s ktorými vopred nemožno rátať. Ak si vezmeme ľudský organizmus ako vzor, v stave premeny (napr. choroba) mobilizuje svoje obranné schopnosti, čím dochádza k samoregulácii. Telo si vytvára novú, vyhovujúcejšiu formu. Proces je sprevádzaný chaotickými prejavmi (horúčka). Prečo by organizácia, ktorá tiež pozostáva z ľudí, nemohla postupovať podobne?

Samoregulácia organizácie

Organizácia v procese premeny upadá do akútneho chaosu. Možno sa snažiť intervenciami zvonka vnútiť chaosu istú štruktúru. Vtedy hovoríme o mechanistickom prístupe (pozri checklist Manažment v kontexte mechanistického a systémového ponímania dole). Alebo možno s dôverou v samoreguláciu organizmu nechať jednotlivé oddelenia, nech sa konštituujú samy. Výhodou je, že oddelenia sa sústredia len na podstatné veci, každý člen tímu sa uchopí tej úlohy, ktorá mu najlepšie „sedí“ a tím pracuje maximálne efektívne a s plným nasadením. Nevýhodou je, že niekedy zostanú dôležité funkcie nepokryté.

Toto je príležitosť pre manažéra. Ovšem nie manažéra „starého“ typu, ktorý potrebuje dávať príkazy a kontrolovať ich plnenie. Chaos-manažér dáva podriadeným nápady. Jeho sila nespočíva v hierarchickej moci, ale v jeho schopnosti vidieť les, kým ostatní pracovníci vidia len stromy. Chaos-manažér udáva smer a striehne na ohrozenia. Realizáciu prenecháva svojmu tímu a verí, že každý bude pracovať s rovnakým nasadením. (Ako sa stať takýmto chaos-manažérom, to uvádza checklist Čo sa musí naučiť manažér, ak chce ovládnuť chaos.)

Manažér v chaotickom prostredí

Väčšinou sa manažér snaží chaos kognitívne pochopiť. Snaží sa o usporiadané informácie, ktoré sa k nemu budú dostávať v riadnej forme a zabehanými cestičkami. Toto však nemožno v chaotickej situácii dosť dobre dodržať. Vtedy sa vonkajší chaos premietne do vnútorného chaosu a strachu z neprehľadnosti, ktoré často ústia do snahy o násilné intervencie. Tým sa potláča schopnosť samoregulácie každej organizácie.

Najľahšie sa s chaotickou situáciou vďaka vrodenej ďalekozrivosti a zníženému rešpektu voči riziku vysporadúvajú tzv. delfíni medzi manažérmi. Ostatné typy manažérov nie sú dobre uspôsobené na turbulencie. Ale ani oni ešte neprehrali: dobrým protiliekom na strach z neprehľadnosti je kreatívny prístup k veciam, tvorba čo najširších informačných kanálov a dlhodobá perspektíva.

Kreativita, informácie a ďalekozrivosť

Kreativita podporuje invenciu manažéra, schopnosť okamžite sa zorientovať v zmenenej situácii a reagovať bez stresu zo zlyhania.

Informácie sú pre manažment chaotických systémov životne dôležité. Manažéri majú vo zvyku selektovať informácie a „nepoužiteľné“ okamžite zabúdať. Proti tomuto procesu sa osvedčilo tvorenie vnútorných obrazov, tzv. matíc, a začleňovanie každej novej informácie do tohto obrazu. Informáciu možno potom zabudnúť, ale výsledný obraz si ľudský mozog uchová po dlhú dobu. Takto možno elegantne zvládnuť aj neprehľadné vzťahy a súvislosti.

Treťou dôležitou vecou je dlhodobá perspektíva. Ten, kto má vytvorené krátkodobé plány, stratí prehľad okamžite, keď sa výsledný cieľ spochybní. Ten, kto má predstavu o tom, kde bude firma o 10 rokov, bude mať stále záchytný bod, od ktorého môže odvíjať svoje opatrenia.

Checklist: Čo sa potrebuje naučiť manažér, ak chce ovládnuť chaos

• pochopiť procesy samoorganizácie
• dokázať redukovať komplexné procesy na ich podstatu
• radšej ne-konať a pozorovať, než konať hekticky
• nebrať seba samého príliš vážne
• ovládnuť strach z neprehľadných situácií
• dôverovať svojim podriadeným
• zlepšiť kvalitu internej komunikácie, pretože informácie sú základom pochopenia chaosu
• koučovať, a nie prikazovať

Checklist: Manažment v kontexte mechanistického a systémového ponímania

Helena Reháková

Helena Reháková je šéfredaktorka časopisu Manažér, poradkyňa pre osobný a organizačný rozvoj, asesorka pri výberoch a hodnoteniach pracovníkov/kandidátov a autorka viacerých kníh. Vedie projekt sebarozvoja Rok pre seba a v oblasti dosahovania cieľov projekty Krok vpred a Ako si zhmotniť sen.

http://www.ibispartner.sk

 4,862 total views,  15 views today

0

0