Ambiciózne mladé ženy, ktoré sa chcú jedného dňa dostať do čela nejakého podniku, často dostávajú jednu radu: nech vyštudujú aspoň na bakalára na nejakej prestížnej vysokej škole, získajú renomovaný titul MBA a zamestnajú sa na pár rokov buď v poradenstve, alebo v investičnej banke. Odtiaľ potom budú vraj vedieť preskočiť na zodpovednejšie pozície v iných podnikoch a získajú vyššie zodpovednosti.
Toto je rada, ktorú bežne dostávajú ženy na univerzitách ako Harvardská. Výskumy, ktoré robili Sarad Dillard a Vanessa Lipschitz, však ukazujú hodne odlišný obraz.
Sarah Dillard (Harvard) a Vanessa Lipschitz (do roku 2014 BCG) podrobnejšie analyzovali kariéru 24 žien, ktoré vedú podniky Fortune 500. A zistili prekvapivú skutočnosť:
Väčšina žien, ktoré dnes vedú podniky Fortune 500, nenaskočila okamžite na „konkurenčnú kariérnu koľaj“. Len tri z nich priamo zo školy nastúpili do banky alebo poradenskej firmy. Veľká časť – vyše 20% – sa hneď po škole zamestnala v podniku, v čele ktorého dnes stoja. A ich pôvodné pozície neboli samá česť a sláva – Mary Barra, dnes CEO v General Motors, v podniku začínala ako brigádnička počas štúdia. Kathleen Mazzarella začínala v zákazníckom servise v podniku Graybar, ktorý po vyše 30 rokoch dnes vedie. Celkove vyše 70% dnešných generálnych riaditeliek strávilo vyše 10 rokov v podniku, ktorý dnes vedú, a než sa dostali do čela, dlhé roky sa oboznamovali so všetkými zákutiami fungovania svojho podniku.
Ale aj tie manažérky, ktoré podnik nevybral do čela ako dlhoročne insiderky, sa vypracovávali na svoju dnešnú pozíciu postupne a napredovali desaťročia v tom istom podniku, než sa dostali do vedenia iného podniku. Takto tofungovalonapr. u Sheri McCoy, ktorá sa dostala do čela Avonu po tom, ako ju po 30 rokoch práce pre Johnson & Johnson prehliadli pri výbere generálneho riaditeľa.
Opakovaný vzorec vo všetkých skúmaných kariérach je, že dlhotrvajúci fokus vyhráva. V priemere trvalo ženám v skúmaných podnikoch nejakých 23 rokov, než sa vypracovali na miesto generálnej riaditeľky. Pri skúmaní náhodnej vzorky mužských generálnych riaditeľov v podnikoch Fortune 500 sa ukázalo, že u nich priemerná doba na ceste ku generálnemu riaditeľovi je len 15 rokov. To značí, že pre ženy je cesta na vrchol dlhšia aj o 50% než u mužov. Navyše až 71% žien muselo mať v danom podniku dlhú kariéru, než sa dostali na vrchol – niečo čo u mužov platilo len v 48% prípadov.
Je ťažké posúdiť, čo zodpovedá za dlhé pracovné obdobie, po ktorom u žien prichádza želaný skok na vrchol, a prečo ich skúsenosti sú natoľko odlišné od ich mužských kolegov. Optimistické interpretácie by hovorili, že je to vďaka mentorom alebo je to povahou samotnej ženy; pesimistickejšie sa obávajú, že príčinou sú organizačné štruktúry a kultúra, ktoré sa k ženám správajú macošskejšie, že existujú predsudky, ktoré spomaľujú povyšovanie žien do funkcií a že materské dovolenky sa kariérne „trestajú“. Nezávisle od toho, akú príčinu to má, dlhá kariérna cesta až na vrchol je pre ženy fakt, s ktorým treba rátať.
Nezávisle od toho, akú príčinu to má, dlhá kariérna cesta až na vrchol je pre ženy fakt, s ktorým treba rátať.
Dopady tejto skutočnosti sú zjavné – ak má žena v podniku stráviť dlhé roky, než sa vypracuje do zaujímavej pozície, začína byť pracovná atmosféra a klíma extrémne dôležitá. Ak chce žena postupovať, mala by nastúpiť do podniku, ktoré kariérny postup žien skôr podporuje ako dusí v zárodku. Nedávna štúdia firmy Bain ukazuje, že hoci počiatočné ambície žien pri nástupe do práce prevyšujú ambície ich mužských kolegov, po pár rokoch kariéry sa to mení a muži si aj naďalej udržiavajú ambície a dôveru v to, že ich naplnia, kým ambície a dôvera u žien dramaticky klesá.
Ale vráťme sa k pôvodnému odporúčaniu. Ako pomáhajú prestížne vysoké školy kariére? Len dve zo skúmaných žien mali absolvovaného aspoň bakalára na prestížnej škole. A pritom nejde o záležitosť pohlavia, pretože tiež asi len 4% skúmaných manažérov-mužov absolvovalo prestížnu vysokú školu.
Rovnako počiatočné „otrkávanie si rožkov“ v bankovníctve alebo poradenstve nie je predpokladom, pretože asi tri štvrtiny mužov a žien vo vrcholových pozíciách nikdy nepracovalo v banke alebo poradenskej firme. Takisto prestížne MBA nie je pravidlo – len asi 25% žien a 16% mužov má MBA titul z niektorej z 10 najlepších škôl.
Zistenia však ukazujú, že mladé nádejné manažérky majú dobré šance – nezávisle od vzdelania alebo praxe vo vychytených firmách stačí si zvoliť podnik, v ktorom sú ochotné roky pracovať a prejsť si kariérovú cestičku krok po kroku a vlastnými výsledkami sa vypracovať. Nepotrebujú drahé školy a vychytené pracovné miesta; potrebujú si len vybrať vhodnú firmu, ktorá im dá prostredie a šancu vypracovať sa.
1,600 total views, 5 views today
