Každý z nás disponuje skúsenosťami a schopnosťami, ktoré sa v plnej miere rozvinú až v čase krízy.
Nedávno som so svojimi synmi pozeral film Asterix a Vikingovia. Išlo v ňom o to, že nebojácni bojovníci Severu sa dopočuli, že strach ľudí okrídľuje – a preto potom možno lietať. Táto predstava sa im nesmierne zapáčila a tak sa vydali nájsť niekoho, kto ich naučí strachu (čo sa vďaka Asterixovi dosť zaujímavo zašmodrchalo, ale to už je iný príbeh).
Naháňa vám terajšia kríza strach? Potrebujete krídla, pretože vás núti rozlúčiť sa s „normálnosťou“ a vystúpiť (alebo prepadnúť sa) do novej hospodárskej dimenzie? Podstatné je, čo strach premeníte na energiu, na rozhodné konanie, alebo nie. Či vy a váš manažérsky tím pochopíte, že tieto procesy premeny sú veľmi konkrétne poukazy na to, že takto to už nefunguje, že tento stav treba korigovať, že systém „podnik“ treba zlepšiť. A to je vlastne to, prečo tu manažéri sú!
Krízy sú skúšky, ktoré nás musia desiť len vtedy, ak existuje nerovnováha medzi novými úlohami a existujúcimi stratégiami riešenia problémov. Keď sa vznikajúce problémy nedajú riešiť pomocou tých zdrojov, ktoré má podnik k dispozícii. To je totiž skutočná podstata problémov každej krízy! Takže treba zistiť, čo sa môže stať a čo potrebujeme urobiť, aby to nenastalo.
Pretože človek rastie s vyšším zmyslom, ako to povedal už nemecký básnik Friedrich Schiller, nemusíme sa obávať, pretože takého hospodárske výzvy predstavujú šancu využiť zdanlivý chaos pre zmeny, ktoré bolo treba urobiť už dávno.
Každý z nás – a v tom aj podniky – disponuje skúsenosťami a schopnosťami, ktoré sa v plnej miere rozvinú až v čase krízy. Podnikatelia často popisujú, ako ťažké časy dopomohli im a ich tímu k špičkovým výkonom a ako sa zdanlivá katastrofa pre ich firmu zmenila na budúcu výhodu.
Spoznávacie znaky kríz sú istá neprehľadnosť, zjavné počiatočné preťaženie riadiacich pracovníkov a predovšetkým zdanlivá bezvýchodiskovosť pri pohľade do budúcnosti podniku.
Be kríz niet rastu – niet rastu bez krízy. Správne, spoznávacie znaky kríz sú istá neprehľadnosť (čo všetko sa na nás valí?), zjavné počiatočné preťaženie riadiacich pracovníkov (nedostatočné kompetencie pre krízové stavy) a predovšetkým zdanlivá bezvýchodiskovosť pri pohľade do budúcnosti podniku. Ale všetko toto sú len ilúzie, ktoré sa pri bližšom pohľade premenia na zvládnuteľné problémy.
Rozhodujúce je, aký význam pripíše vrcholový manažment tomuto obdobiu premien a ako na novú situáciu zareaguje. To, čo je pre jedného existenčné ohrozenie, je pre iného stimulujúca situácia, ktorú treba využiť.
Všetci v takýchto situáciách upierajú pohľad na podnikové vedenie, ako sa bude správať. Sú jeho ťahy účinné alebo bezzubé? Pracovníci budú na krízu reagovať tak, ako reaguje ich vedenie – vedenie má v tomto prípade funkciu napodobniteľného vzoru. A najneskôr tu začína byť jasné, že problémom nie je kríza samotná, ale spôsob, akým manažment nasadí svoje podnikateľské potenciály.
Problémom nie je kríza samotná, ale spôsob, akým manažment nasadí svoje podnikateľské potenciály.
Ak v podniku vznikne ovzdušie šoku, paniky a bezmocnosti, sú len malé šance, že podniková loď prekoná rozbúrené vody a dosiahne bezpečie prístavu, obdobie po kríze. Ak sa však hospodárska mizéria prijme ako príležitosť, v ktorej odrazu veľmi presne vidno oblasti potrebujúce zlepšenia, potom má podnik dobré vyhliadky úspešne prekonať toto ťažké obdobie.
Takéto časy dramatických zmien pomáhajú očistiť veci, o ktoré sme sa mali už dávno postarať. Každý manažér by sa mal teda pýtať: „Viem neistoty nastávajúcich krízových mesiacov využiť na to, aby som presadil hlboké zmeny bez výrazného odporu?“
Napríklad by sme mohli odstrániť procesy, ktoré nás už dávnejšie začínali obmedzovať, alebo očistiť obchodné vzťahy od tých, ktoré sa zakladajú na primnohých kompromisoch. Môžeme sortiment očistiť od produktov alebo služieb, ktoré sa nám už dlhšiu dobu nerentovali, ale naši zákazníci ich milovali a nechceli sa ich vzdať. Môžeme zlepšiť existujúce a vytvoriť nové. Môžeme meniť zabehané a odstrániť zastarané. Ale predovšetkým vieme premeniť ohrozenia na príležitosti a zmeniť náš negatívny postoj, pretože je nezmyselný a všetkým nám bráni zlepšiť sa.
Podnikové vedenie má jednu úlohu, ktorá je dôležitejšia ako všetky ostatné – má svojim zamestnancom vlievať dôveru v budúcnosť. Krízoví manažéri znova a znova potvrdzujú, že ozdravné opatrenia sa ujmú len vtedy, keď sú pracovníci presvedčení o úspechu krokov, ktoré podnik podniká.
To, čo potrebujeme, je svojím spôsobom „maják“, ktorý nám ukazuje smer i napriek rozbúreným vodám a pomedzi úskalia a plytčiny. Ak chceme takýto oheň zapáliť, potrebujeme vhodné kompetencie pre budúcnosť: schopnosť manažmentu predvídať možné dopady rôznych budúcich vývojov a zapracovať ich do svojich strategických rozhodnutí. Ak vieme, čo je v blízkej budúcnosti možné, nereagujeme na výkyvy na trhu a v podnikaní obavami a bezradnosťou, ale odvahou a rozhodnosťou.
Podnik dokáže byť trvalo úspešný len vtedy, keď jeho manažment má pomerne presnú predstavu o šancách a ohrozeniach budúcnosti a o vlastnom budúcom nasmerovaní s ohľadom na situáciu v podnikaní. V konečnom dôsledku sa všetky podnikateľské aktivity totiž odvíjajú od našej predstavy o tom, aký dopad budú mať naše rozhodnutia na budúcnosť. Táto vnútorná schopnosť v podstate určuje trvalé prežitie podniku.
Ale odhliadnuc od toho, ako zareagujeme na ťažké časy pred nami – jedno je jasné: je jednoduchšie a finančne menej náročné krízam predchádzať, než ich potom zvládať.
Ako to povedal Charles Darwin: Nie tí najsilnejší alebo tí najinteligentnejší prežijú, ale tí, ktorí sú najviac ochotní prispôsobovať sa.
Autor: Gerhard Seidel, člen dozornej rady FutureManagementGroup AG, Nemecko, preložila Helena Reháková
Obrázok z tlačenej verzie čísla.
1,159 total views, 5 views today
