V októbri prišiel na Slovensko Philip Burton z EP-SARATOGA Europe. Bol tu už druhýkrát tento rok. Tentokrát ho pozvali prednášať Klubu personalistov o možnostiach benchmarkingu. EP-SARATOGA sa benchmarkingom zaoberá už dlho a má rozsiahlu databázu, v ktorej sa možno už seriózne zrovnávať, aj keď slovenských firiem je v nej zatiaľ málo. Pre čitateľov Manažéra sa Philip Burton podelil so základnými informáciami k benchmarkingu a o svoj pohľad na Slovensko a jeho šance v globalizujúcom sa svete.
Aká je téma, na ktorú dnes budete hovoriť v Klube personalistov?
„Budem hovoriť o benchmarkingu, teda porovnávaní sa podnikov navzájom. Disponujeme bohatou databázou benchmarkingových partnerov, od ktorých získavame ich výkonové hodnoty – meriame tak hladinu výkonov v oblasti ľudského faktora. Zbierame finančné informácie a informácie o ľudskom správaní. Na ich základe vytvoríme maticu, vďaka ktorej môžeme povedať ktorejkoľvek organizácii, ako skórujú jej zamestnanci v porovnaní s inými spoločnosťami v krajine, v odvetví, v Európe, v podnikoch podobnej veľkosti či rovnakým rastom… Takéto porovnanie dokážeme urobiť pre ktorúkoľvek spoločnosť. Vieme aj navrhnúť cestu, ktorou majú ľudia v spoločnosti ísť, a čo by mali HR manažéri robiť, aby sa dosiahli významné zlepšenia v ich podnikoch.“
Takže vy hovoríte, že môžete porovnávať správanie ľudí s ostatnými spoločnosťami na Slovensku?
„Nie tak úplne, nemôžeme to zatiaľ robiť v rámci všetkých spoločností na Slovensku, ale porovnávame len s tými, ktoré sú na veľmi vysokej úrovni, pretože momentálne disponujeme Európskom databázou obsahujúcou 5 500 firiem, v ktorých je zahrnutých aj približne 50 slovenských. Databáza obsahuje len verejne dostupné údaje, takže sme extrahovali od obratov predaja, ziskov, nákladov na ľudí… Dokážeme porovnať ľudí na základe produktivity, teda pridanej hodnoty zamestnanca, tak v rámci Slovenska, ako aj mimo neho. Potom môžeme jasne popísať ľudí, ktorí podniku prinesú zisky. Zoberiem totiž tie ich údaje, ktoré sa neuvádzajú vo výročnej správe, a porovnám ich s údajmi ostatných dajme tomu 350tich z databázy zo zvyšku Európy.“
Komu takéto porovnávanie prináša úžitok?
“Myslím, že môže pomôcť každej spoločnosti zamestnávajúcej viac než 2000 ľudí – teda veľkým podnikom. O benchmarking však prejavujú záujem aj menšie podniky s 500 až 2000 zamestnancami, a to hlavne v strednej a východnej Európe – teda v krajinách, ktoré sa chystajú vstúpiť na spoločný trh EÚ. Budú totiž čeliť obrovským zmenám v oblasti úrovne platieb či mobility pracovnej sily a budú potrebovať radu a asistenciu. My to dokážeme – dokážeme poradiť ktorejkoľvek firme v týchto častiach Európy. To sa týka aj Slovenska, ktoré by podľa dnešného stavu malo vstúpiť na spoločný trh niekedy v roku 2006. V rámci tohto vstupu totiž už po niekoľkých rokoch dôjde k veľkým zmenám – vaša mzdová hladina sa dostane na vysoké percento príjmov západných krajín. Myslím tým, že mzdy vzrastú asi tak 4 až 6-násobne, a tu sa už pohybujeme vo veľkých číslach! Teda ak bude chcieť podnik prežiť, bude musieť urobiť zmeny vo svojom investovaní, upravovať počty zamestnancov, meniť ceny, modifikovať ľudské zručnosti. V strednej Európe je množstvo naozaj veľkých spoločností, ktoré stále zamestnávajú veľa zamestnancov, od ktorých nevyžadujú vysokú produktivitu. Vláda mala v minulosti snahu ochraňovať týchto veľkých zamestnávateľov aj za cenu nízkej produktivity, pretože v opačnom prípade sa obávala nárastu nezamestnanosti. Veľké firmy zväčša vedia, že zamestnávajú príliš veľa ľudí, ale môžu si to dovoliť. Pred vládou teraz stojí neľahká úloha približne počas nasledujúcich 10 rokov vytvoriť podmienky, ktoré budú podporovať malé a stredné podniky, ktoré budú preberať pracovnú silu uvoľnenú z veľkých podnikov. Ale súčasné prostredie nepodporuje malé a stredné podniky, a tak táto nadbytočná sila ostáva zatiaľ aj so súhlasom vlády vo veľkých podnikoch. Tento stav ale nevydrží naveky. Príde ku kolapsu veľkých podnikov, pretože ich preberú investičné spoločnosti a nakoniec ich zatvoria. Preto by mala každá vláda podporovať vznik malých podnikov, ktoré produkujú zisky, a radšej pre nich prispôsobiť daňovú sústavu, aby mohli práve tieto malé podniky poskytovať svoje služby!“
Aké možné prekážky vidíte pri uplatňovaní HR benchmarkingu na Slovensku?
„Viem toho o Slovensku len veľmi málo, je to predsa ešte len moja druhá návšteva! Lepšie poznám Maďarsko, ale nemyslím si, že by tieto dve krajiny boli rovnaké. Všetci manažéri súhlasia s tým, že trh sa mení. Toto nie je benchmarkingový problém, to je problém približovania a transformácie tejto krajiny pre vstup do Európskej Únie – čo to všetko bude znamenať pre firmy, akých nových konkurentov z Rakúska, Nemecka, Maďarska, Slovinska tým získajú… Čo to budú za konkurenti, keď nebudú hranice, ktoré by vás chránili… Čo sa stane s vašou pracovnou silou – máte veľmi vzdelaných a zároveň relatívne lacných ľudí v porovnaní s ostatnými časťami Európy! Len čo sa pohne pracovná mobilita, budú môcť odísť trebárs do Nemecka a dostať tam lepšie platenú prácu (lebo keď už raz budete v EÚ, už ani Nemci to nedokážu zastaviť…) Ostane vám tu však potom ešte nejaká vhodná pracovná sila? Do Nemecka totiž odídu ako prví práve tí, ktorých si budete chcieť udržať!“
„Takže je na vás – na generálnom riaditeľovi, finančnom či personálnom manažérovi – začať sa obzerať, čo všetko bude ovplyvňovať trh zajtrajška, a začať podľa toho plánovať! Ak sa pozerám na akýkoľvek veľký podnik z pohľadu finančného riaditeľa, tak problém, ktorý vidím, je nedostatok investícií do technického vybavenia ako priamy dôsledok vašej lacnej pracovnej sily, lebo by sa tým jednoducho neušetrili žiadne peniaze… A keďže ste neprodukovali veľa peňazí, západné banky nejavili veľký záujem požičiavať zdroje na podobné investície. Ak ale viete načrtnúť, ako budú vaše podniky v budúcnosti vyzerať, ako to dosiahnuť s menším počtom ľudí, načrtnúť požadované investície, a viete aj predpovedať zisk, ktorý budú tieto podniky dosahovať, potom môžete zahraničným bankám ukázať, aká bude návratnosť ich investícií! Momentálne sa v západnej Európe i v Amerike pohybuje veľmi veľa peňazí, ktoré len čakajú na to, aby ich niekto investoval tam, kde budú v bezpečí a kde sa zaručí ich návratnosť. Zahraniční investori teraz nejdú na Slovensko, ani do Poľska či Maďarska – nemajú totiž dôvod, pretože nedostávajú žiaden prísľub zisku. Firmy očividne nevedia, čo urobiť, keď Európa zaklope na dvere. Zahraniční investori potrebujú tak pre seba ako aj pre svojich bankárov počuť víziu, čo získajú, keď budú investovať práve tu!“
Hovoríte o splývaní trhov. Pred nami stojí zjavne výzva globálnej pracovnej sila a vecí s ňou spojených. Čo by mali slovenské podniky očakávať od globalizácie, keď sa pre nás otvoria hranice Európskej únie?
„Myslím, že skupina multinacionálnych podnikov je veľmi dobrou vecou, ktorá sa spája s globalizáciou – sú to hlavne pobočky podnikov z USA, JAR, Veľkej Británie či západnej Európy. Tieto firmy už zamestnávajú ľudí zo Slovenska. Učia ich, ako pracovať v trhovom prostredí, poskytujú perfektný tréningový program, čím poskytujú základy budúcich slovenských manažérov.“
„Globalizácia, prirodzene, príde s približovaním sa k spoločnému trhu. Zatiaľ existuje len v určitých smeroch – máme internet, intranet, môžeme slobodne vymieňať peniaze, existuje takmer voľná mobilita pracovných síl – nemôžem ísť síce pracovať do Ameriky, pokiaľ nemám zelenú kartu, ale môžem ísť ľahko pracovať do Nemecka a teraz už aj na Slovensko. Čo neexistuje, to je globalizácia cenovej úrovne. Či je to dobrá vec, to veru neviem, ale znamená jednotnú hladinu miezd, t. j. rovnaké oceňovanie rovnako schopných ľudí, ale aj rovnakú hladina cien tovarov a služieb. Slovenské pivo tu potom bude stáť rovnako, ako keby ste ho kupovali v Prahe, Berlíne alebo Londýne. Ak sa však jedná o produkt, ktorý nie je monopolný t. j. môžem si sám vybrať z niekoľkých druhov a teda aj to, či zaplatím za jeden tovar 3 alebo 4 krát viac , nevidím na tom nič zlé.
A ako sa prejaví globalizácia vo Vašej firme? Neplánujete pobočku na Slovensku?
„Zatiaľ sa snažíme pokryť kompletný európsky trh z Británie, pretože naša databáza je fyzicky veľmi malá vec – vlastne k nej potrebujete len nejaký ten počítačík a pár analytikov, ktorí budú medzi sebou komunikovať… Teraz máme 300 členov a 4 ľudí venujúcich sa marketingovým službám po celej Európe. Ja mám napr. na starosti celú severnú, strednú a východnú Európu, čo však pokrýva len relatívne málo veľkých podnikov. Ak by sme však mali zriadiť stálu prevádzkareň v strednej Európe, potom by sme mali pravdepodobne niekoho aj tu. Problémom by však potom mohlo byť miesto, kde by sme umiestnili túto pobočku – či by to bolo Maďarsko, Poľsko, Čechy, Ukrajina alebo, samozrejme, Bratislava…“
3,547 total views, 3 views today
