Prečo niektorí nadriadení k sebe priťahujú vynikajúcich a lojálnych ľudí, kým iní akoby ich odpudzovali? Odpoveď leží v základných osobnostných črtách, ktoré nadriadený na pracovisku voľne prejavuje.

Priemerní nadriadení sa zameriavajú predovšetkým na svoje ciele. Vynikajúci nadriadení vedia, čo pracovníci skutočne potrebujú, a potom im to poskytnú.

Tie črty, ktoré pracovníkov na ich nadriadenom najviac oslovujú, sú:

1. Jednoduchosť

Pracovisko je spleť rôznych taktizovaní a vzťahov “niečo za niečo”. Ľudia zoči-voči tejto nejednoznačnosti väčšinou buď primrznú a snažia sa nekonať, alebo sa púšťajú len do vecí, ktoré majú odskúšané a osvedčené. Pracovníci potrebujú nadriadeného, ktorý túto komplexnosť pre nich zjednoduší, aby videli zmysel v svojich každodenných povinnostiach a mali pocit, že budujú niečo väčšie než to, čo práve opúšťa ich stôl.

2. Férovosť

Život možno nie je fér, ale ľudská psychika je postavená na pocite férovosti – nielen vo vlastnom prípade, ale často vybiehame na barikády aj za neférový postup voči niekomu inému. Na pracovisku sa potreba férovosti premieta do potreby odmeňovať ľudí úmerne ich prínosu/prispievaniu/výkonu a neuprednostňovať jedného pred druhým.

3. Nenafúkanosť, “normalita”

Väčšina ľudí vyslovene neznáša arogantných jedincov. Keď sú pracovníci nútení tolerovať šéfa, ktorý všade bol, všetko videl, všetko vie a od všetkého má kľúče, začnú ním skôr či neskôr pohŕdať. Aby sme sa nehanbili byť sami zraniteľní, omylní a nedokonalí, potrebujeme okolo seba prostredie, ktoré tieto veci berie na vedomie a vie s nimi narábať. Preto ak máme šéfa, ktorý sa nebojí priznať si chybu, ktorý sa nebojí vypýtať si radu od svojich podriadených, budeme si jeho “ľudskosť” a “zraniteľnosť” vážiť a podržíme ho, ako len vieme.

4. Pochopiteľnosť

Nadriadený, ktorý sa zatvorí v kancelárii, pouvažuje, urobí rozhodnutie, potom ide za svojimi ľuďmi a oznámi im ho ako nediskutovateľný fakt, nevyvoláva v podriadených pochopenie pre to, ako sa rozhodol. Veľmi často podriadení považujú jeho rozhodnutia za nepochopiteľné, niekedy za nekompetentné. Pracovníci sa dokážu zmieriť aj s nepopulárnym rozhodnutím, pokiaľ poznajú dôvody, prečo je také, aké je. Pokiaľ sú nútení domnievať sa o dôvodoch, môže si byť nadriadený istý, že prídu len s negatívnymi vysvetleniami…

5. Veľkorysosť

Veľkorysosť nie je o peniazoch. Peniaze očakávajú podriadení od svojej práce, nie od svojho šéfa. Od šéfa očakávajú, že im veľkoryso poskytne informácie, svoj čas, že ich bude hojne chváliť a bude im vytvárať množstvo príležitostí pre ich osobný rast – či už cez koučing alebo cez zaujímavé projekty.

6. Trpezlivosť

Pracovníci neznášajú nadriadených, ktorí sú natoľko emocionálne slabí, že si musia svoju frustráciu a hnev vybíjať na svojich podriadených alebo iných ľuďoch. Naopak, vysoko si cenia šéfov, ktorí dokážu udržať chladnú hlavu a kľud aj v krízovej situácii a majú trpezlivé pochopenie pre chyby, ktorých sa niekedy pri práci dopúšťame.

7. Otvorenosť

Tým, že pracovisko je také umelé, neprehľadné a taktizujúce prostredie, dožadujú sa ľudia väčšej istoty a bezpečnosti a chcú vedieť, že ich šéf bude postupovať správne – rovnako pri problémoch vecných, ako aj medziľudských. Potrebujú vidieť, že sa rovnako správa dovnútra svojho tmu, ako sa správa aj navonok. Otvorenosť nadriadeného v nich vyvoláva pocit predvídateľnosti jeho správania a dôveru. Nadriadený, ktorý sprostredkuje ľuďom tento stupeň dôvery, môže sa spoľahnúť, že presne taký stupeň dôvery dostane aj on od nich.

O týždeň: 6 tipov, ako byť lepším šéfom

 4,746 total views,  1 views today

+1

0