Keď sa pred nejakými 25 rokmi po prvýkrát vynoril pojem „emocionálna inteligencia“ na akademickej pôde, začali nezávislé výskumy dokladať, aké dôležité je pre kariéru, úspech, výkonnosť, podnikanie a líderstvo mať pod kontrolou emócie svoje i iných.
Oveľa lepšie vieme posúdiť emocionálnu inteligenciu iných, než svoju vlastnú.
Ale výskumy ukazujú, že ak má niekto nízke EQ (ako sa emocionálna inteligencia skratkou označuje), pravdepodobne si vôbec neuvedomuje, aké dôležité zručnosti mu chýbajú… Skôr naopak, výskumy ukazujú, že oveľa lepšie vieme posúdiť emocionálnu inteligenciu iných, než svoju vlastnú – a mimoriadne vypuklé to býva vtedy, ak je naše vlastné EQ skôr nízke, pretože EQ obsahuje aj sebareflexiu a schopnosť spoznávať sám seba.
Aj keď sú ľudia s nižším EQ negatívnejší, väčší frfľoši a nevypočitateľnejší než bežný človek a ťažšie sa s nimi spolupracuje, niekedy sa vyberať nedá a možno do tímu dostaneme (alebo v ňom už máme) presne takéhoto človeka a je na nás, ako si k nemu nájsť cestičku.
Tu je niekoľko overených prístupov, ktoré nám pomôžu:
Buďte umiernení. Len preto, že niekto je nepríjemný v kontakte, nemusíte byť rovnako nepríjemní aj vy alebo sa snažiť odstrčiť ho nabok. Ak máte v tíme ľudí s nízkym EQ, môžete sa dokonca pre nich stať tlmiacim faktorom, ak si dáte tú námahu a budete s nimi zaobchádzať slušne a láskavo. Nezabudnite: mať nižšie EQ je psychologicky náročné – nielen pre ľudí naokolo, ale aj pre samotnú osobu s nižším EQ. Často títo ľudia bojujú s vnútornými démonmi a otriasa nimi životná hrôza. Tak ich neuvrhujte ešte viac do ich temnoty, nech sú ešte vyčerpanejší… Miesto toho im uľavte a urobte pre nich život jednoduchším, bezpečnejším, predvídateľnejším. Ak to neurobíte a zareagujete na nich negatívne, začnú vás považovať za psychologické ohrozenie a zdroj stresu. Láskavosť a pozitivita zaberú na každého, ale u týchto ľudí pôsobia najsilnejšie. Iste, sú úplne sociálne nezruční a mimo, ale keď ich za to začneme kritizovať, tiež to na veci nič nezmení. Potrebujeme im pomôcť, aby sa dostávali do menej situácií, ktoré vyhodnotia ako ohrozujúce, a teda mali menej príležitostí prejaviť svoje nízke EQ.
Kognitívne schopnosti sa často zvyšujú na úkor sociálnych zručností.
Buďte explicitní.
To značí predovšetkým, že sa treba vyhýbať hrám so slovíčkami a naznačovaniu, pretože vás buď nepochopia, alebo ich to dokonca urazí. Ľudia s nízkym EQ nie sú veľmi dobrí v „čítaní medzi riadkami“ a majú nižšiu schopnosť dekódovať úmysel toho druhého. Ako hovorí profesor Simon Baron-Cohen, dosť sa podobajú na stereotyp šialeného vynálezcu alebo profesora – necitliví na neverbálnu komunikáciu, neempatickí a v osobných vzťahoch ako slon v porceláne. Najspokojnejší sú, keď sú sami so sebou a svojimi predstavami. Baron-Cohen vraví, že kognitívne schopnosti sa často zvyšujú na úkor sociálnych zručností.Buďte racionálni. Ľudia s nízkym EQ sa často správajú iracionálne, ale z času na čas sa zachová iracionálne azda každý. Navyše, jediným protiliekom na emocionalitu je racionalita, ktorá začína tým, že si uvedomujete svoje vlastné zvláštnosti, držíte sa prísne faktov a pripúšťate si možnosť, že by ste sa mohli mýliť. V kontakte s ľuďmi s nízkym EQ si pripomínajte, že sú náchylnejší padnúť do pasce svojich emócií než zvyšok sveta, a tak ich dôveru získate skôr pevnou racionalitou a logickým uvažovaním, než manipulovaním ich emócií. To vám umožní z krátkodobého hľadiska ich presvedčiť o tom, čo potrebujete, a z dlhodobého hľadiska ich tým ovplyvňujete. Dôležité je nezabúdať, že hoci u nich lepšie funguje emocionálne presviedčanie, morálny človek sa nezníži a nepustí sa touto cestičkou.
Neurážajte sa. Jedna z najevidentnejších vlastností ľudí s nízkym EQ je ich neokrôchanosť. Majú veľmi nízku citlivosť na medziľudské vzťahy a nevedia sa vcítiť do toho druhého, takže často vyzerajú ako príliš priami alebo nevypočitateľní („to sa nerobí“). Na druhej strane, presne toto ich robí pre nás priehľadnými. Obvykle hovoria presne to, čo majú na mysli, a viete ich prehliadnuť. Len na to nesmiete brať nič osobne. Aj keď sa nedržia spoločenských pravidiel slušnosti, môžete si nájsť spôsob, ako s nimi zaobchádzať, a môžete ich naučiť, ako majú zaobchádzať oni s vami.
Na záver jedno
Tak, ako vysoké EQ nie je vždy len požehnanie (napr. nevypovedá nič o mentálnej kapacite, odbornosti alebo ambíciách), nie je žiadna tragédia, ak ste samo v skupine ľudí s nízkym EQ. Možno to znie divne, pretože emocionálna inteligencia sa dnes nesmierne často vyzdvihuje – možno častejšie ako IQ. Ale nízke EQ má aj svoju svetlú stránku, tak ako vysoké EQ má svoju temnú stránku. Ľudia s nižším EQ sú zanietenejší, kreatívnejší a viac sebakritickí ako ľudia s vyšším EQ. A ľudia s vysokým EQ môžu byť unesení sami sebou, arogantní a príliš optimistickí v porovnaní s ľuďmi s nižším EQ.
Ľudia s vysokým EQ môžu byť unesení sami sebou, arogantní a príliš optimistickí v porovnaní s ľuďmi s nižším EQ.
Ak sa rozhodnete upraviť svoje EQ, buďte si vedomí toho, že pokus môže byť len čiastočne úspešný, pretože ľudia majú len obmedzenú kontrolu nad vlastnou osobnosťou a každý typ osobnosti má v jednej situácii viac silných stránok ako v inej situácii. Dnešné nadšenie emocionálnou inteligenciou tak trochu zastiera skutočnosť, že mnoho úspešných ľudí ako Friedrich Nietzsche alebo Steve Jobs malo nižšie EQ – a že napriek tomu boli títo ľudia schopní normálnych a prínosných vzťahov v práci i súkromí.
K autorovi: Tomas Chamorro-Premuzic je medzinárodná autorita v oblasti osobnostných profilov, manažmentu talentov a posudzovania ľudí. Je riaditeľom Hogan Assessment Systems a profesorom pracovnej psychológie na University College London (UCL) a Columbia University.
2,436 total views, 7 views today
