Manažér prišiel v značkovom obleku, bielej košeli a s elegantnou kravatou. Skontroloval čas na svojich Rolexkách a položil na stôl svoj elegantný manažérsky kufrík. Vyžaroval autoritu, moc a status a bol perfektne prispôsobený na zasadanie dozornej rady. Lenže to nebol ten typ porady, ktorý viedol…
Zvolal si skupinu ľudí z rôznych úrovní podniku a rôznych útvarov – 30 ľudí prierezovo z celej firmy, a vytiahol ich mimo podniku na dva dni, aby navrhli potrebné kroky na dosiahnutie nového strategického plánu podniku. Skrývala sa za tým nádej, že tento míting vyštartuje spoluprácu a zdieľanie poznatkov a prenesie tento postoj aj nadol do útvarov. Vedel, že to nebude jednoduché. Téma znela „sme v tom všetci spolu“ – už sama o sebe dosť nepríjemná, pretože zamestnanci vedeli, že budú prepúšťania a škrtenie nákladov (a len málo z nich si robilo ilúzie, že sa to bude týkať aj manažmentu).
Napriek počiatočným zdráhaniam sa prvý deň začal v podstate dobre. Pretože inštrukcia bola prísť v pohodlnom oblečení, väčšina ľudí nabehla v džínsoch alebo vyťahaných nohaviciach a tričkách. Najatí facilitátori rozlomili ľady a ľudia sa navzájom otvorili.
A potom nastúpil on. Od okamihu, čo vstúpil do miestnosti, všetky nádeje na spoluprácu vyleteli komínom. Nielenže prichádzal neskôr (miesto toho, aby bol prišiel ráno s ostatnými), ale ani nevyzeral ako nikto ostatný z tímu. Vyzeral ako „oblekáč“, hierarchický nadriadený, ktorý si vyžaduje pritakanie na rozhodnutia, čo už urobil.
Nikdy nepochopím, prečo to urobil. Možno mal ešte neskôr v ten deň naplánované stretnutie s dôležitým klientom, možno si myslel, že manažér by mal vždy vyzerať takto, alebo si možno myslel, že je to aj tak jedno. Ale nebolo to jedno – zvrátilo to zmysel celej akcie.
Keby som ho bola odchytila vopred, bola by som mu povedala, nech zloží sako, kravatu a Rolexy, nech si vykasá rukávy a drahý kufrík nech nechá v chodbe pred dverami. Takto som len sledovala, ako skupinou prebehla vlna odporu a skepticizmu.
Popri tom, že sa oblečiete ako niekto, kto pozná všetky odpovede, môžete ako manažér nevedome sabotovať spoluprácu aj rôznymi neverbálnymi signálmi, čo vysielate. Netreba veľa na to, aby sa ľudia začali cítiť ako podradná trieda. Stačí počas toho, ako s niekým hovoríte, začať duchom neprítomne blúdiť pohľadom napravo-naľavo, nepostaviť sa k nemu tvárou, ale napoly odvrátene, plecom. Keď sa to stane len kedy-tedy, sú to drobnosti a nemajú dopad na morálku tímu. Ale ak u niektorých jedincov stále reagujete takto, zaregistrujú to oni aj okolie.
Ak vaša reč tela je odťažitá u niektorých a pozitívna u iných, takisto to má dopad na spoluprácu. Tí členovia tímu, ktorí majú pocit prehliadania alebo nedocenenia, sa jednoducho stiahnu a prestanú prispievať, v skupine vznikne nepríjemný pocit napätia a prenesie sa postupne aj na ostatných členov tímu.
Naopak, ak voči všetkým členom tímu použijete otvorenú, inkluzívnu reč tela, vytvárate pohodové prostredie, ktoré podporuje spoluprácu a vysokú výkonnosť. Napríklad úprimný úsmev nielenže vo vás samých vyvolá dobrý pocit, ale súčasne signalizuje aj ľuďom okolo vás, že ste priateľskí, prístupní a dôveryhodní. Úprimný úsmev prichádza pomaly, vytvára vejárik vrások pri kútiku očí, rozžiari tvár a pomaly ustúpi. Jeho protiklad, falošný, spoločenský úsmev, nastupuje rýchlo a nikdy sa nedostane až k očiam.
A pretože spolupráca závisí od ochoty iných ozvať sa a podeliť sa o myšlienky, podporte to svojou hlavou – výskumy ukazujú, že dokážete zvýšiť účasť ľudí tým, že z času na čas prikývnete trikrát po sebe. (A nemusíte to rátať – 2 alebo 4 prikývnutia urobia to isté. Pozn. red.)
Ďalším signálom záujmu, zvedavosti a angažovanosti je sklonenie hlavy nabok. Akoby ste hovoriacemu „nastavili ucho“. Naklonenie hlavy dokáže pomôcť, ak chcete niekoho povzbudiť, aby hovoril ďalej.
Jeden z najmocnejších aktivačných motivátorov je očný kontakt. Ľudia cítia, že majú vašu plnú pozornosť a záujem. Ako lídri stanovujete tón porady. Ak chcete, aby sa ľudia zapájali, sústreďte sa na toho, kto práve hovorí, a zabezpečte, aby mal pocit, že ho počúvate.
Ak hovoríme s niekým, kto nás zaujíma alebo koho máme radi, automaticky prispôsobujeme svoj postoj tak, aby odrážal postoj toho druhého – zrkadlíme jeho neverbálne signály. Keď synchronizujete svoju reč tela s rečou tela členov tímu, signalizujete, že sú pre vás dôležití.
A jedno: buďte tvárou k ľuďom. Už len malé odvrátenie vytvára bariéru – človek vám chce povedať do tváre, nie do pleca, a tak sa stiahne. Hlavne pri výmene názorov sú fyzické bariéry (napr. prekrížené ruky, odvrátenie, bariéra z notebooku, mobilu alebo tabletu) zodpovedné za zaviaznutie komunikácie. Odstráňte všetko, čo blokuje vaše vnímanie toho druhého, a venujte sa naplno jemu. Ak si myslíte, že povykladanie smartfónov, notebookov alebo kufríkov na stôl z vás robí dynamického, efektívneho človeka, spamätajte sa. Keď večne hľadíte na niečo iné ako na ostatných, vypadnete za chvíľku z kontextu, pýtate sa na veci, čo pred chvíľkou odzneli a neviete sa zapojiť. A ak sa neviete zapojiť, strácate dôveryhodnosť.
Spracované z článku Carol Kinsey Gomanovej, Ph.D., autorky knihy “The Silent Language of Leaders: How Body Language Can Help – or Hurt – How You Lead.”
2,214 total views, 1 views today
