Osvetou a náborom na školách k odborníkom na pracoviskách
Silvia Karásiková vyštudovala Právnickú fakultu UK v Bratislave a celý jej profesný život je úzko spätý so spoločnosťou Duslo, a.s. Šaľa. Po skončení vysokoškolského štúdia tam nastúpila na pozíciu podnikového právnika. V roku 2013 nastúpila do funkcie personálnej riaditeľky a naštartovala novú etapu spolupráce podniku so základnými školami nachádzajúcimi sa v okolí podniku a Spojenou školou v Šali-Veči, vďaka ktorej sa rozvíja stredné odborné školstvo v regióne. Za tento projekt spolupráce získala so svojím kolektívom ocenenie HR Gold 2015 v kategórii Projekt roka.
Dnes nám svoj projekt predstaví v rozhovore s redakciou.
Ako sa volal projekt, za ktorý ste boli ocenení?
Názov projektu bol: „Ako získavame a pripravujeme novú generáciu“ s podtitulom „Osvetou a náborom na školách k odborníkom na pracoviskách“.
Čo bola potreba, ktorá stála za projektom?
Projekt vyvolala na jednej strane situácia vovnútri nášho podniku, na druhej strane aj celospoločenská klíma.
V rámci stratégie firmy sme si urobili vekovú a profesijnú analýzu našich zamestnancov. Z nej sme zistili, že v priebehu 10 rokov nám odíde do dôchodku vyše 800 zamestnancov, čo je viac ako 1/3 z celkového počtu. Z uvedeného počtu bude najviac elektrikárov, zámočníkov a chemikov-operátorov. Ide každoročne o niekoľko desiatok zamestnancov z týchto odborov.
No a zatiaľ čo zamestnávatelia kričia, že im chýbajú odborníci s uvedeným zameraním, stredné odborné učilištia neotvárajú takéto učebné a študijné odbory, pretože nie je o ne záujem zo strany žiakov základných škôl. A to je už ten celospoločenský problém. Štatistiky ukazujú, že iba 10% absolventov stredných škôl sa zamestná v odbore, ktorý vyštudovali. Paradoxne na učilišti, ktoré je vzdialené od našej chemičky cca 6 kilometrov, nebol 10 rokov otvorený odbor chemik-operátor. Hľadali sme odpoveď na otázku, prečo mladí ľudia nemajú záujem o štúdium technických odborov. Prispela k tomuto stavu aj neefektívna regulácia stredného a vysokého školstva štátom? Alebo je za tým dehonestácia remesiel a učňovských profesií v očiach verejnosti? Alebo málo hodín praktického vyučovania na základných školách, ktoré by mohli dať základy k získaniu si vzťahu k technickým predmetom?
Tak, či onak, na vyriešenie tohto problému nemáme dostatočné kompetencie. Preto sme uvažovali, čo môžeme urobiť vlastnými silami.
Vedeli sme, akých zamestnancov budeme potrebovať, a zároveň, že ich nemáme odkiaľ získať – na trhu práce nie sú, ani na stredných školách. Rozhodli sme sa robiť aktívne nábory na základných školách a presviedčať rodičov, a tým aj ovplyvňovať verejnú mienku, aby dali deti študovať také odbory, v ktorých sa uplatnia na trhu práce, a nie na úrade práce.
V čase, keď sme pripravovali tento projekt sme vedeli, že jeho úspech závisí od mnohých faktorov. Prvý z nich bol nájsť strednú odbornú školu, ktorá bude otvárať nedostatkové odbory a bude spolupracovať pri aktívnych náboroch. Môžem povedať, že vedenie Strednej odbornej školy v Šali-Veči, ktorá je organizačnou zložkou Spojenej školy v Šali-Veči, nás v našich myšlienkach a predstavách podporilo a ponúkli aktívnu participáciu na projekte, za čo im ďakujem.
Nemenej dôležité bolo zapojenie základných škôl – riaditeľov, triednych učiteľov a výchovných poradcov, od ktorých sme potrebovali, aby nám poskytli dostatočný priestor na prezentáciu nedostatkových študijných a učebných odborov, podniku a pracovných príležitostí.
No a v neposlednom rade bolo potrebné získať si pre tento projekt súhlas vedenia spoločnosti a predstavenstva spoločnosti, nakoľko úspech projektu bol založený aj na finančnej motivácii žiakov, základných škôl a spolupracujúcej strednej školy, pričom sme nevedeli garantovať, či táto investícia bude mať návratnosť. Vedeniu spoločnosti patrí moje veľké ďakujem za to, že dôverovali tomuto projektu a dali nám „zelenú“.
Prvá etapa projektu spočívala v tom, nájsť spolupracujúce subjekty – vhodnú strednú odbornú školu a základné školy.
Po nej nasledovala druhá etapa – aktívne oslovovanie žiakov, rodičov, pokus o zmenu myslenia verejnosti J. V mesiacoch november 2014 až február 2015 sme osobne navštívili 26 základných škôl v okrese Šaľa, 32 tried ôsmakov a deviatakov na týchto školách, rozprávali sme sa so 602 žiakmi, navštívili sme 12 rodičovských združení, aby sme o projekte informovali rodičov. Okrem toho sme sa snažili využiť aj lokálne médiá na spropagovanie uvedených nedostatkových odborov, facebook, webové stránky, objednali sme si inzeráty, zverejňovali sme letáky a informačné brožúry. Na vývesných tabuliach základných škôl a obecných úradov, ako aj na verejných priestranstvách sme mali informačné tabule. Finančne sme zainteresovali základné školy. Rôznymi formami sme podporovali chemické krúžky a technicky zamerané súťaže žiakov základných škôl. Ponúkli sme exkurziu žiakov do podniku. SOŠ pripravila Deň otvorených dverí pre budúcich záujemcov o štúdium.
Ďalšia etapa sa začala podaním prihlášok na nedostatkové odbory. V apríli žiaci podávali prihlášky na SOŠ, v júni sme urobili vyhodnotenie spolupráce s riaditeľmi škôl a v septembri 2015 sme s radosťou vítali v škole prvých učňov a žiakov, ktorí reagovali na našu ponuku. Teraz potrebujeme urobiť maximum pre to, aby žiaci doštudovali na SOŠ, aby mali záujem nastúpiť k nám do pracovného pomeru. Učebné plány im škola pripravuje tak, aby boli riadne pripravení pre prax.
Uvažujeme, že do budúcnosti sa pokúsime prostredníctvom pôsobenia v školskej rade o zaradenie základných predmetov zo strojárstva aj pre odbor chemik-operátor a opačne – základy chémie pre strojných mechanikov, aby absolventi týchto odborov boli využiteľní na dvoch postoch – chemik-operátor a údržba strojov a zariadení.
Aký koncový stav ste si od projektu sľubovali?
Mali sme dva vzájomne prepojené ciele:
- získať učňov a študentov na Strednú odbornú školu v Šali-Veči, aby sa mohol otvoriť odbor chemik-operátor, ďalej aby bol dostatočný záujem o odbory elektromechanik – silnoprúdová technika, strojný mechanik, mechanik-elektrotechnik, mechanik strojov a zariadení a programátor obrábacích a zváracích strojov a zariadení, vďaka čomu po skončení štúdia budú mať uplatnenie na trhu práce
- intenzívne spolupracovať so SOŠ, aby sa ich študenti pripravovali na budúce povolanie na našich prevádzkach, v dôsledku čoho by nielen Duslo, ale aj ostatní zamestnávatelia získali kvalifikovaných zamestnancov.
Myslím, že sa nám podaril dosiahnuť veľký krok vpred. Či sa nám podarilo dosiahnuť želateľný koncový stav, to uvidíme až o 2 – 3 roky; vtedy učni a žiaci ukončia štúdium na SOŠ a mali by nastúpiť do podniku do pracovného pomeru.
V každom prípade sa nám v školskom roku 2015/2016 podarilo získať 66 žiakov na SOŠ v Šali-Veči, z toho 16 chemikov-operátorov. Predbežné výsledky prijímacích konaní ukazujú, že aj pre školský rok 2016/2017 máme dostatok učňov a študentov, záujem bol dokonca vyšší ako v minulom roku.
V našich očiach to je úspech. Zakladá sa na dobrej spolupráci troch partnerov: podnik – stredná odborná škola – základné školy v regióne, a na finančnej motivácii škôl a budúcich učňov a žiakov SOŠ. Žiakom sme ponúkali prospechové štipendium, letné brigády, bezplatné stravovanie v škole a na odbornom výcviku, odmenu za produktívnu prácu, pracovné oblečenie a obuv. Náklady na náborové a sprievodné aktivity boli rádovo v niekoľkých desiatkach tisícov eur.
Ale projekt má ešte jeden nezanedbateľný dopad – naštartoval obnovu učňovského školstva. Možno si poviete, že to nie je nič nové, pretože to rieši duálne vzdelávanie. Áno, niektoré prvky sú podobné. Zákon o duálnom vzdelávaní ale nerieši, kto má robiť nábor žiakov do duálneho vzdelávania, kto bude znášať náklady vynaložené na nábor a kto a akým spôsobom bude pozitívne motivovať žiakov základných škôl k podaniu prihlášky na učňovský odbor. Na to sme sa podujali my.
Kde dnes zo spätného pohľadu vidíte kritické body celého projektu
Absolútne kritickým bodom bolo získať si dôveru rodičov. Deti na základných školách sú pri výbere strednej školy ovplyvnené najmä rodičmi, až potom triednymi učiteľmi a výchovnými poradcami.
Duslo, a. s. malo niekoľko období reštrukturalizácie, ktoré boli spojené s prepustením zamestnancov, naposledy v roku 2013 bola odstavená jedna výrobňa a muselo dôjsť k hromadnému prepúšťaniu. Stratili sme v regióne kredit stabilného zamestnávateľa.
Preto sme postupovali proaktívne, aby výhrady nevznikali, a nadviazali sme intenzívnejšiu spoluprácu s okolitými obcami a inštitúciami. Predstavili sme nové investičné projekty, ktoré dávajú podniku budúcnosť na ďalších minimálne 30 rokov, napr. výstavba novej prevádzky čpavku.
Zvedavé otázky:
Aké je vaše životné krédo alebo motto?
Dbaj, aby tvoje slová v spore boli mäkké a dôvody pevné. Dbaj tiež na to, aby si odporcu nerozhneval, ale ho presvedčil. (Wilkins)
Podľa akých hodnôt žijete (alebo sa snažíte žiť)?
Slušnosť, ohľaduplnosť, úcta a dobrý vzťah k ľuďom. Snažím sa správať voči ostatným tak, ako chcem, aby sa oni správali ku mne.
Ktoré ľudské vlastnosti si najviac ceníte a prečo?
Dôveryhodnosť. Bez dôvery sa ťažko žije a spolupracuje.
Empatia. Empatia pootvára brány, zlepšuje vzťahy s ostatnými a dokáže predvídať reakcie druhých ľudí.
Silné komunikačné schopnosti. Tí, čo dostali výbornú schopnosť zaujímavo rozprávať alebo písať, budú mať vždy navrch. V dnešnej dobe sa veľa vecí zakladá na výbornej komunikácii.
Čo považujete za svoju najsilnejšiu stránku?
Pracovitosť a zodpovednosť. Nebojím sa a nehanbím sa pracovať, akákoľvek práca, aj manuálna, mi nie je cudzia. Nebojím sa zobrať zodpovednosť aj za iných, ak si to situácia vyžaduje.
Čo považujete za svoju slabšiu stránku?
Tých mám určite viac, to sa musíte spýtať mojich blízkych a kolegov. Určite je to presvedčivosť, argumentovanie. Obmedzuje ma to v časovom manažmente – dovtedy presviedčam okolie, kým sa mi to nepodarí… a keď sa mi to náhodou nepodarí, stále vysvetľujem okoliu, že to mohlo byť inak, keby dali na mňa… J
A tiež mám problém správne „vybalansovať“ súkromný a pracovný čas.
Čo sa vám natoľko osvedčilo pri práci s ľuďmi, že by ste to odporúčali aj iným?
Správne komunikovať a slušne sa správať – čo dáte, to dostanete. Práca s ľuďmi nie je jednoduchá, najmä v tejto „zrýchlenej“ dobe, každý má svoje predstavy, názory, svoju pravdu, a preto si myslím, že najdôležitejšie je komunikovať – vysvetliť, prečo som rozhodla tak, ako som rozhodla, čo ma k tomu viedlo, aký cieľ som tým sledovala, a počúvať druhých, ich argumenty.
Čo podľa vás vedie k trvalému úspechu manažéra?
Inštinkt pre nájdenie silných stránok členov svojho tímu a správny prístup k manažovaniu. Podľa mňa je úspešný ten manažér, ktorý pochopí, že jeho pozícia je príležitosťou niečo vytvoriť, zdokonaliť, prispieť k dobru, k zlepšeniu… Manažér by sa mal od iných odlišovať predovšetkým tým, že sa o ľudí stará, že im poskytne všetko čo vie a môže, aby mali svoje istoty a zároveň aby podnik dosahoval dobré výsledky.
Čoho by sa podľa vás mali manažéri (hlavne tí menej skúsení) vyvarovať pri svojej práci?
Musia sa zbaviť svojho ega, lídrami sú preto, aby slúžili iným, nie pre svoj osobný prospech či zadosťučinenie.
A ďalej by sa mali vyhnúť rozhodnutiam, ktoré prijímajú bez dôkladnej analýzy všetkých vstupných informácií a bez podnikateľskej etiky.
Kto v živote vás najviac ovplyvnil?
V mojom okolí bolo a je veľa šikovných a obdivuhodných ľudí, ktorí ma už ovplyvnili, ovplyvňujú alebo budú ovplyvňovať. Nemám jeden vzor, ktorý by som obdivovala alebo kopírovala, skôr sa snažím pozitívne skúsenosti aplikovať vo svojom osobnom živote a v práci, a z tých negatívnych sa poučiť a vyhnúť sa im.
Keby ste mali žiť svoj život ešte raz, čo by ste z dnešného pohľadu urobili inak?
Asi nič. Verím tomu, že nič sa nedeje náhodou, že všetko dianie okolo nás má nejaký dôvod a význam, len my nie vždy alebo včas pochopíme ten pravý dôvod a význam toho, čo sa deje.
1,794 total views, 1 views today
