Profesor priemyselného dizajnu zo Stanfordskej univerzity ukazuje, ako drobné úpravy toho, čo hovoríte, môžu vám dodať schopnosť dosiahnuť vaše ciele.
V rozhovore s Michaelom Grothausom pre Fast Company prezradil profesor Bernard Roth, autor knihy The Achievement Habit, ako zvýšiť svoju schopnosť uspieť v práci. V svojej knihe ukazuje, ako už len výmena slov alebo úprava fráz, čo denne používame, dokáže preprogramovať naše videnie prekážok, čo nám bránia v úspešnosti.
Bernard Roth so svojím technickým pozadím nevyzerá ako typický predstaviteľ rozvoja osobnosti. Ale práve princípy z riadenia dizajnu mu umožnili vyvinúť a rokmi zdokonaliť jednoduché cvičenia, ktoré opisuje aj v svojej knihe. „Kniha predstavuje materiál, ktorý bol testovaný na niekoľkých generáciách študentov,“ hovorí Roth.
Jedno z jeho obľúbených slov je výmena. „Žiaľ, každodenná komunikácia je plná vyjadrení, ktoré nám uberajú schopnosť konať. A ešte horšie je, ako si zdôvodňujeme naše nefunkčné správania, len aby sme v nich mohli pokračovať. Ak používame racionalizáciu ako ospravedlnenie, tak ťažko dokážeme niečo meniť.“
Našťastie, už jednoduchá výmena istých vyjadrení za iné dokáže rýchlo vyvolať trvácne zmeny v správaní. Tu je päť takýchto vyjadrení:
Miesto „ale“ používajte „a“
„Ale“ je asi to najobmedzujúcejšie slovo v našom slovníku. Dokonca ho veľmi často používame ako náhradu „a“ bez toho, aby sme si uvedomovali, čo robíme, také bežné je ich zamieňanie. Nanešťastie, „ale“ mení neutrálne vyjadrenie na negatívne. Uzatvára konverzáciu (a premýšľanie) ako hotový fakt miesto toho, aby ich otvárala pre hľadanie východísk.
Napríklad ste úspešný pracovník a ponúknu vám váš prvý projekt. Zareagujete slovami „ten projekt ma láka, ale bojím sa, že zlyhám“. Práve ste premenili príležitosť na ohrozenie… Keby ste boli použili „a“, bude veta znieť „ten projekt ma láka a bojím sa, že zlyhám“. V mozgu sa nám zruší závislosť jedného na druhom a dovoľuje nám skúmať príťažlivosť projektu i obavu zo zlyhania oddelene, čím sa automaticky rozbehne proces riešenia toho, čo vnímame ako problém (strachu zo zlyhania) bez toho, aby sme si tým uzavreli prístup k tomu, čo vnímame ako šancu (projekt).
Miesto „musím“ používajte „chcem“
Keď niečo „musíme“, tak to vnútorne vnímame ako konflikt, ako protiklad k tomu, čo by sme si priali. Navodzuje nám to pocit, že sme do niečoho tlačení bez možnosti vybrať si. Naša pochopiteľná reakcia je odpor.
Keď potrebujeme dokončiť nejakú prácu, najčastejšie „musíme“. Hypnotizujeme sa tým do stavu, kedy sa nám dokončenie stáva nepríjemným a odsúvame ho, nepracujeme s plným nasadením a dopúšťame sa chýb. Keď si povieme „najprv chcem dokončiť toto“, všetka negativita sa zo situácie vytráca, nemáme problém koncentrovať sa, práca nám ide od ruky a v duchu sa už môžeme tešiť z toho, čo budeme robiť potom.
Miesto „nedokážem/neviem“ povedzte „neurobím“
Slovo „nedokážem“ nás hypnotizuje do bezmocnosti. Vezmime si niekoho, kto „nevie plávať“. Nevie – a bodka. Niet s čím hýbať. Ale skúste povedať „zatiaľ neplávam“ – nie je v tom ani náznak, že s patričnou prípravou by ste to nemohli dokázať. „Neurobím“ znamená rozhodnutie, nie neschopnosť, nemožnosť. Je to ako u a/ale – zo znevýhodnenia sa stáva situácia, ktorá sa dá riešiť.
Miesto „bojím sa“ hovorte „rád by som“
„Bojím sa“ je samonastolené obmedzenie. Keď sa niečoho bojíte, väčšinou do toho nejdete, alebo máte tendenciu pri prvom náznaku ťažkostí cúvnuť. Ak si poviete „bojím sa požiadať o zvýšenie platu“, zapodievate sa predovšetkým tým, ako by to mohlo nevyjsť a ako by vás to mohlo negatívne postihnúť.
Ak si miesto toho poviete „chcel by som požiadať o zvýšenie platu“, znova situáciu rámcujete ako problém, ktorý sa dá riešiť. Dávate hlas svojej túžbe – a túžime obvykle po pozitívnych veciach. Takáto formulácia nás skôr povedie k tomu, aby sme sa ozvali a povedali šéfovi, že chceme zvýšiť plat. Povedie nás k tomu, že si budeme vykresľovať hlavne tie pozitívne dopady, možno si začneme v hlave formulovať dôvody, pre ktoré plat chceme zvýšiť – jednoducho sa lepšie pripravíme na situáciu a budeme presvedčivejšie argumentovať.
Miesto „pomôcť“ použite „vypomôcť“
Keď pripúšťame, že potrebujeme pomoc, robíme sa bezmocnými, ako keby sme si so situáciou nevedeli poradiť. Ak miesto toho použijeme „vypomôcť“, hovoríme, že časť roboty sme odviedli sami a s časťou budeme potrebovať pohnúť dopredu spolu s niekým iným. Je to len malý posun, ale v našich očiach nás z babráka dostáva do pozície zaneprázdneného/vyťaženého človeka, ktorý odviedol svoju časť a na špecifickú časť potrebuje asistenciu niekoho s inými zručnosťami.
2,159 total views, 5 views today
